|
Félix Houphouët-Boigny
Félix Houphouët-Boigny (* 18. október 1905 Yamoussoukro – † 7. december 1993) bol v rokoch 1960 – 1993 prvým prezidentom afrického štátu Pobrežie Slonoviny. Život a kariéraHouphouët-Boigny, syn kmeňového náčelníka, pochádza z pomerne bohatej plantážnickej rodiny (pestujúcej kávu a kakao) vo vtedajšej francúzskej kolónii. Vyštudoval lekársku akadémiu v Dakare, kde 1925 zložil skúšky a až do roku 1940 praktikoval ako lekár. Po roku 1939 sa venoval plantážnictvu. Ako protest proti diskriminácii domorodých majiteľov plantáží založil v roku 1944 Syndicat Agricole Africain (SAA, slov. Africký poľnohospodársky syndikát) s 20 000 členmi a stáva sa predsedom. V nej zjednotil robotníkov aj niektorých majiteľov plantáží, ktorí boli nespokojný so zvýhodňovaním francúzskych majiteľov plantáží (ktorých bola asi tretina) koloniálnymi úradmi. Jeho cieľom bol boj proti vtedy ešte rozšírenej nútenej práci na plantážach. Z tejto organizácie vznikla v roku 1945 strana Parti Démocratique de la Côte d'Ivoire (PDCI, slov. Demokratická strana Pobrežia Slonoviny). Ako poslanec francúzskeho parlamentu sa v Paríži stýkal s Komunistickou stranou Francúzska, a po prijatí francúzskej ústavy, ktorá len neuspokojivo riešila problematiku zámorských území, založil v Bamaku roku 1946 viacnárodnú stranu Rassemblement Démocratique Africain (RDA, slov. Africké demokratické zhromaždenie), ktorá bola činná vo väčšine krajín francúzskej západnej Afriky s cieľom jej dekolonizácie, a stal sa jej predsedom. V päťdesiatich rokoch sa politicky preorientoval a stýkal sa s politikmi ako Robert Schuman a François Mitterrand. Roku 1956 bol menovaný ministrom pre otázky francúzskych zámorských území, podieľal sa na vypracovaní novej francúzskej ústavy, v roku 1959 ho Charles de Gaulle menoval ministrom poradcom. Po návrate na Pobrežie Slonoviny sa zasadil o nezávislosť krajiny, ktorá bola vyhlásená 7. augusta 1960. Vo voľbách toho istého roku[1] bol väčšinou 98 percent hlasov zvolený prvým prezidentom, počas jeho vlády bol však v krajine zavedený model jednej strany (až do roku 1990), opozičné strany boli ilegálne. Z prvých pluralistických volieb v októbri 1990 vyšiel Félix Houphouët-Boigny víťazne. Laurent Gbagbo v nich Houphouët-Boignymu podľahol (toho 80% hlasov vynieslo k 7. mandátu). O mesiac neskôr získala Gbagbova FPI len 10 mandátov v parlamentných voľbách. Za jeho prezidentstva udržovalo Pobrežie Slonoviny úzke vzťahy s Francúzskom a tiež Južnou Afrikou. Jeho pomerne jasné protikomunistické zameranie sťažovalo vzťah k ZSSR (diplomatické styky boli dlhý čas prerušené), ČLR bola uznaná až v 1987. Medzi obyvateľstvom Pobrežia Slonoviny sa pre neho vžila prezývka „Starec“ (franc. le vieux). Sám pri jednom prejavu v roku 1983 odhadol svoj majetok na „niekoľko miliárd CFA“ uložených „v zahraničí, vo Švajčiarsku“ ale aj „na Pobreží Slonoviny“. Houphouët-Boigny, ktorý patril k popredným politikom Afriky a ktorého vládu možno v tamojších postkoloniálnych pomeroch označiť ako umiernenú, sa podieľal na niekoľkých nie vždy stopercentne akceptovaných rozhodnutiach:
ReferencieTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Félix Houphouët-Boigny na českej Wikipédii.
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
