Ernest Shackleton
Sir Ernest Henry Shackleton, CVO, OBE, FRGS, FRSGS (* 15. február 1874, Kilkea, Írsko – † 5. január 1922, Grytviken, Južná Georgia) bol britský polárny bádateľ írskeho pôvodu, ktorý viedol tri expedície do Antarktídy. Bol jednou z hlavných postáv obdobia známeho ako hrdinský vek antarktického výskumu. Narodil sa v meste Kilkea v írskom grófstve Kildare a keď mal 10 rokov, presťahoval sa so svojou anglo-írskou rodinou[1] do Sydenhamu na predmestí južného Londýna. Prvú skúsenosť s polárnymi oblasťami Shackleton získal ako tretí dôstojník na expedícii Discovery kapitána Roberta Falcona Scotta v rokoch 1901 – 1904, z ktorej bol ale predčasne poslaný domov zo zdravotných dôvodov potom, ako spolu so svojimi spoločníkmi Scottom a Edwardom Adrianom Wilsonom vytvorili nový rekord, keď sa dostali až na 82° j. z. š. Dovtedy nikto nebol ďalej na juhu než oni. V rokoch 1907 – 1909 Shackleton viedol expedíciu Nimrod a spolu s troma spoločníkmi sa dostal až za 88° j. z. š., len 97 geografických míľ (112 štatutárnych míľ alebo 180 kilometrov) od južného pólu, čo bol najväčší postup k pólu v histórii bádania. Členovia jeho tímu tiež vystúpili na Mount Erebus, najaktívnejšiu antarktickú sopku. Za tieto úspechy bol Shackleton po návrate domov pasovaný kráľom Eduardom VII. na rytiera. Potom, ako sa v decembri 1911 preteky k južnému pólu skončili, keď ho dobyl Roald Amundsen, sa Shackleton zameral na prechod Antarktídy od mora k moru cez pól. Na tento účel sa pripravil na Imperial Trans-Antarctic Expedition, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1914 – 1917. Túto expedíciu postihla katastrofa, keď jej loď Endurance uviazla v ľade a napokon sa 21. novembra 1915 potopila vo Weddellovom mori pri Antarktíde. Posádka sa zachránila tak, že táborila na morskom ľade, kým sa nerozpadol, a potom sa na záchranných člnoch dostala na Sloní ostrov a nakoniec na ostrov Južná Georgia, čo bola búrlivá plavba oceánom dlhá 720 námorných míľ (1 330 km; 830 míľ) a Shackletonov najslávnejší čin. V roku 1921 sa do Antarktídy vrátil so Shackletonovou-Rowettovou expedíciou, ale zomrel na infarkt, keď jeho loď kotvila v Južnej Georgii. Na žiadosť svojej manželky tam bol aj pochovaný. Vrak lode Endurance bol objavený o viac ako storočie neskôr.[2][3] Mimo svojich expedícií bol Shackletonov život vo všeobecnosti nepokojný a nenaplnený. Pri hľadaní rýchlych ciest k bohatstvu a zabezpečeniu rozbehol obchodné podniky, ktoré však nedosiahli úspech, a zomrel značne zadlžený. Po jeho smrti ho tlač vychvaľovala, ale potom sa naňho zväčša zabudlo, zatiaľ čo hrdinská povesť jeho konkurenta Scotta sa udržala mnoho desaťročí. Neskôr v 20. storočí bol Shackleton „znovuobjavený“ a stal sa vzorom vodcovstva v extrémnych podmienkach. Sir Raymond Priestley, jeden z jeho súčasníkov, vo svojom príhovore k British Science Association v roku 1956 povedal: „Na vedecký výskum mi dajte Scotta, na rýchly a efektívny postup Amundsena, ale až nastane pohroma a zmiznú všetky nádeje, tak pokľaknite a modlite sa k Shackletonovi.“ Parafrázoval tak slová Apsleyho Cherryho-Garrarda, ktoré napísal v predslove k svojim memoárom The Worst Journey in the World z roku 1922. V roku 2002 sa Shackleton umiestnil v ankete BBC 100 najväčších Britov na 11. mieste. Referencie
Iné projekty
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ernest Shackleton na anglickej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia