Einsatzkommando 13
Einsatzkommando 13 bola spolu s Einsatzkommandom 14 jadrom Einsatzgruppe H SiPo a Sicherheitsdienst nemeckých policajných a bezpečnostných síl pôsobiacich na Slovenskom území v priebehu a po skončení Slovenského národného povstania.[1] Obe komandá boli založené v dňoch 30. až 31. augusta 1944 v Brne. Ich veliteľom bol SS-obersturmbannfürerom Joseph Witiska, jemu podriadeným hlavným veliteľom Einsatzkommanda 13 bol SS-sturmbannführer Hans Jaskulski.[1] Operačným územím Einsatzkommanda 13 bolo stredné a západné Slovensko. Základňa sa nachádzala v Trenčíne. ČinnosťJednotky Pohotovostnej skupiny H operovali na území Slovenska od septembra 1944.[2] Sídlom štábu Einsatzkommanda 13 bol Trenčín. Tzv. oporné body existovali v Žiline, Nitra, Piešťany, Martine, Kremnici, Čadci a Bánovce nad Bebravou. Kommando však operovalo po západnom a strednom Slovensku.[3] Podľa Stanislava a Mičeva „Ťažisko represívnych zásahov proti účastníkom odboja, občanom podozrievaných z účasti v Povstaní (resp. pomoci povstalcom), s cieľom zlikvidovať partizánske hnutie, vyriešiť židovskú otázku formou deportácii cez zberné tábory v Ilave a Seredi do vyhladzovacích táborov v Ríši, zlomiť odpor protifašistického odboja v plnej šírke vo vyčlenenom priestore.“[3] Jednotka zatýkala a vraždila partizánov a ich sympatizantov v rôznych častiach západného a stredného Slovenska. Na západnom Slovensku bolo v 20 masových hroboch nájdených 153 tiel obetí, ktorých povraždili príslušníci Einsatzkommanda 13. Na strednom Slovensku to bolo v 9 masových hroboch 251 obetí.[4] Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia