Dryopitekovité

Dryopitekovité
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Rad (ordo) primáty (Primates) Podrad (subordo) celistvonosoblížne (Haplorhini) Nadčeľaď (superfamilia) hominoidovce (Hominoidea) Čeľaď (familia) dryopitekovité (Dryopithecidae)
Vedecký názov
Dryopithecidae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Dryopitekovité (lat. Dryopithecidae) sú vyhynutá čeľaď hominoidovcov.

Meno dostali podľa nálezu E. A. Larteta druhu Dryopithecus fontani (dryopithecus = stromová opica) uskutočneného roku 1856 v Sansane vo Francúzsku, čiže 3 roky pred zverejnením Darwinovej slávnej knihy o vývoji človeka.

Prvé nálezy pochádzajú asi spred 20 mil rokov. Vďaka úspešnej adaptívnej radiácii pred 15 – 12 mil. rokov sa dryopitekovité dostali cez Arabský polostrov z Afriky na Blízky východ a do Európy (aj do Bratislavy), časť z nich potom migrovala smerom na východ ďalej do Ázie. Najdôležitejšia (a prvá nájdená) podčeľaď sú dryopitekorodé, ktoré.žili pred 12 – 8 mil. rokov.

Členenie

Vyššia klasifikácia je čiastočne sporná. Až do začiatku 90. rokov boli najmä rody prvých dvoch podčeľadí (pod názvom dryomorfné ramapity), ale aj rod dryopitek, zaraďované do čeľade orangutanovitých (Pongidae). Príbuznosť s orangutanovitými sa však ukázala ako nesprávna. Afropitekorodé sú zaraďované aj medzi prokonzulovité.

Členenie:

• †podčeľaď afropitekorodé (Afropithecinae):
  • †rod afropitek (Afropithecus) – vrátane Heliopithecus
  • †rod Nacholapithecus – jediný druh † Nacholapithecus kerioi
  • †?rod Equatorius – jediný druh † Equatorius africanus (staršie: Kenyapithecus africanus)
• †podčeľaď keňapitekorodé (Kenyapithecinae) – zaraďované aj ako samostatná čeľaď Griphopithecidae
  • †rod keňapitek (Kenyapithecus)
  • †rod Griphopithecus  – vrátane Austriacopithecus
• †podčeľaď dryopitekorodé (Dryopithecinae)
  • †rod dryopitek (Dryopithecus)

Bez toho aby boli presnejšieho zaradení do niektoréj podčeľade, do tejto čeľade ďalej patria (zaraďovaní tiež spolu s gorilami alebo donedávna do orangutanovitých, to druhé spravidla ako ramapitekorodé (Ramapithecinae)):

• †Rod uranopitek (Ouranopithecus) – jediný druh † Ouranopithecus macedoniensis (Graecopithecus macedoniensis) – Grécko, 1989, 8 – 10 mil. rokov
• †Rod Graecopithecus – jediný druh † Graecopithecus freybergi – Grécko, 1972, 8 – 10 mil. rokov, pripomína samicu gorily
• †Rod ankarapitek (Ankarapithecus) – jediný druh † Ankarapithecus meteai – Turecko, 9,8 mil. rokov, možno od neho fylogeneticky odvodzovať všetky veľké ľudoopice (orangutanovité a šimpanzovité) ako aj hominidov (Homo)

Predbežne do tejto čeľade patria aj:

• †Rod Otavipithecus – jediný druh †Otavipithecus namibiensis
• †Rod Morotopithecus – jediný druh †Morotopithecus bishopi

Nálezy

• Afropitekorodé: Afrika a Arabský polostrov
• Keňapitekorodé: rod keňapitek: Afrika, rod Griphopithecus: Turecko, stredná Európa
• Dryopitek: rozsiahle územie od Európy po Čínu
• ostatné: Grécko, Turecko, Afrika

Charakteristika

Z fylogenetického hľadiska ide o základnú vývojovú vetvu čeľadí orangutanovité, šimpanzovité a hominidi.

Znaky:

• stromové živočíchy s prevažne vzpriameným trupom
• mnohými znakmi tváre a skeletu (chrbticou, prstami a pod.) pripomínali dnešné ľudoopice, čiže mali asi aj podobný spôsob života

Znaky afropitekorodých:

• skelet s veľa primitívnymi znakmi pripomínajúcimi prokonzulovité
• dlhá papuľa na vyčnievajúcej tvári
• ploché a dlhé podnebie
• zuby: stredne hrubá zubná sklovina, zväčšené črenové zuby, veľmi veľké očné zuby a pod.
• druh Afropithecus leakeyi má primitívne znaky (cingulum na stoličkách, rôznotvaré črenové zuby) aj progresívne znaky (zväčšené črenové zuby, hrubá sklovina stoličiek)

Znaky keňapitekorodých:

• skelet podobný afropitekorodým
• hrubšia sklovina ako afropitekorodé

Znaky dryopiteka:

• oblé diafýzy (stredné časti dlhých kostí končatín) a kĺby ako u dnešných ľudoopíc
• tenká zubná sklovina
• zmenšené cingulum
• Dryopithecus fontani: štruktúra končatín svedčí o štvornohom pohybe, noha mala znaky svedčiace o možnosti vyvinuúť sa na ľudskú nohu