|
Drozofila obyčajná
Drozofila obyčajná alebo aj vínna a ovocná muška[1] (Drosophila melanogaster) je druh muchy z čeľade drozofilovité. S ľuďmi zdieľa až 60% DNA. Za výskum s drozofilou (hlavne Drosophila melanogaster, ale aj s inými druhmi) bolo do roku 2018 udelených osem Nobelových cien.[2][3] Bola prvým živočíchom vo vesmíre. 20. februára 1947 Američania vypustili raketu V2 z White Sands Missile Range. Drozofila bola použitá na skúmanie pôsobenia žiarenia vo veľkých výškach.[4] RozšíreniePôvodom je z tropickej západnej Afriky[5] (iný zdroj uvádza centrálnu Afriku[6]). Je ľudský komenzál, čo je dôvod jej rozšírenia po celom svete. Vyvinuli sa približne pred 3,4 miliónmi rokov.[6] OpisMá žltohnedú farbu a červené oči (môžu mať hnedé oči alebo aj žiadne[7]). Bruško má čierne priečne pruhy. U tohto druhu je prítomný sexuálny dimorfizmus, samica je veľká 2,5 mm, samec je menší a má tmavšie bruško. Muška kladie vajíčka hlavne do hnijúceho ovocia, vína, piva, octu a ďalších kvasiacich látok[8]. Žijú aj v rozkladajúcich sa hubách, kaktusoch aj zdochlinách.[7] Niekedy sú zodpovedné aj za prenos hubových ochorení na rastliny.[7] Väčšinou netrpia chorobami, v laboratóriu však môžu mať problémy s roztočmi, hubami alebo baktériami.[9] VývojJe to holometabolný hmyz. Vývoj je ovplyvnený teplotou - pri 18 °C 19 dní, pri 29 °C 9 dní od vajíčka po dospelého.[9] Dospelé jedince žijú v priemere 45 dní, maximálne 80 dní. Môžu sa páriť 10 hodín po premene na imágo[9]. Samica dokáže za život naklásť až 2 000 vajíčok.[10] Larvy po vyliahnutí požierajú kvasnice a baktérie. Má tri larválne štádiá do kukly. Po zakuklení sa dospelý jedinec objaví za cca 4 dni. Samice výrazne preferujú rozmnožovanie so svojimi bratmi. Navyše, samice sa nevyhýbajú páreniu so svojimi otcami a samce sa nevyhýbaju páreniu so svojimi sestrami, čo podporuje príbuzenské rozmnožovanie.[11] VýskumUž viac ako storočie[12] slúži drozofila obyčajná ako modelový organizmus vo viacerých výskumoch, hlavne v molekulárnej a evolučnej biológii, genetike[5], neurovede[12]. Je malá s krátkym a lacným životným cyklom, má iba štyri páry chromozómov a kladie veľa vajíčok, preto je veľmi vhodná na výskum.[10] Jej genóm je ľahko manipulovateľný pomocou rôznych genetických techník.[5] S výskumom ako prvý začal pravdepodobne T. H. Morgan, keď v roku 1910 vznikol pri výskume dedičnosti prvý mutant s bielymi očami. Jeho študent Alfred Sturtevant v roku 1913 vytvoril prvú genetickú mapu, kde demonštroval lineárne radenie génov.[13] Morgan preukázal, že genetická informácia sa prenáša pomocou chromozómov, za čo získal v roku 1933 Nobelovu cenu.[14] Hermann Joseph Muller (tiež Morganov študent[15]) v roku 1927 experimentoval s vplyvom röntgenového žiarenia na dedičnosť. Zistil, že u múch, ktoré boli tomuto žiareniu vystavené sa zvýšilo množstvo mutácii. Neskôr v roku 1946 za svoj výskum získal Nobelovu cenu. George Wells Beadle a Edward Lawrie Tatum 1958 dostali Nobelovu cenu za výskum génov. Max Delbrück, Alfred D. Hershey a Salvador E. Luria použili drozofilu na výskum v oblasti mechanizmov replikácie a genetiky vírusov, čo im prinieslo Nobelovu cenu. V roku 1995 bola udelená ďalšia Nobelova cena, Edward B. Lewis, Christiane Nüssleinová-Volhardová a Eric F. Wieschaus ju získali za svoj objav týkajúci sa genetického ovládania skorého embryonálneho vývoja drozofily.[16] a na svoj výskum použili práve drozofilu obyčajnú. V roku 2000 bol jej kompletný genóm sekvenovaný.[17] Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
