Drotár

O iných významoch výrazu Drotár pozri Drotár (rozlišovacia stránka).

Ukážka súčasného drotárskeho výrobku z expozície na Strečnianskom hrade

Svetové dedičstvo UNESCO

Drotár bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z drôtu a neskôr plechu v 18. až 20. storočí. Toto povolanie, respektíve remeslo, vzniklo na Slovensku. Drotárstvo a jeho tradícia bolo 12. decembra 2019 zapísané na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.[1]

Drotárstvo na Slovensku

Na Slovensku spravidla pochádzali z najchudobnejších oblastí Slovenska severozápad a zo Spiša. Často boli činní aj mimo Slovenska, kde sa tešili väčším úspechom, ako doma – mali dielne v USA, Poľsku, Rusku a na Balkáne.

Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotárov, po vzniku Česko-Slovenska povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo výrobných družstvách (napr. roku 1941 bolo založené družstvo Svetom vo Veľkom Rovnom).

Zbierku venovanú drotárskemu remeslu vystavuje Považské múzeum v Žiline v Budatínskom zámku.

Slovenskí drotári

• Jozef Holánik-Bakeľ (* 1863, Dlhé Pole, Rakúsko-Uhorsko – † 1942, )
• Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, )
• Jozef Kerák (* 1891, Veľké Rovné - † 1945, )

Referencie

1. TASR. Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-12-12. Dostupné online [cit. 2019-12-15]. ISSN 1336-197X.

Externé odkazy

• Alojz Pavlík: Z dejín drotárstva Archivované 2010-01-22 na Wayback Machine
• www.drotaria.sk - portál o drotárstve