Dráč Thunbergov

Dráč Thunbergov
Dráč Thunbergov; zrelé plody (október)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) iskerníkotvaré (Ranunculales) Čeľaď (familia) dráčovité (Berberidaceae) Podčeľaď (subfamilia) dráčovaté (Berberidoideae) Rod (genus) dráč (Berberis) Druh (species) dráč Thunbergov (Berberis thunbergii)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Dráč Thunbergov[1] (lat. Berberis thunbergii)[2] je opadavý ker z rodu dráč (Berberis), z čeľade dráčovité (Berberidaceae). Prvý Európan, ktorý sa o existencii tohto kra zmienil už roku 1784, bol švédsky lekár Thunberg; videl ho v Japonsku. Do Európy sa však dostal až v roku 1864. Veľmi často sa pestuje v záhradách a parkoch.[1][3]

Opis

Dráč Thunbergov je kompaktný ker s uzavretou korunou, vysoký 1 až 2,5 m. Mladé konáriky sú tuhé, lysé, hlboko ryhované a s červenohnedou kôrou.[1][3] Zväzočky listov vyrastajú na striedavo postavených brachyblastoch. Listy sú na okraji riedko ostito zúbkaté (vybiehajú do ostňov), sviežo zelené, často s červeným nádychom.[1] Sú obrátene vajcovité, dlhé 15 až 85 mm, na vrchole niekedy zaoblené a celistvookrajové. Tŕne, ktoré vyrastajú v pazuchách listov, sú jednotlivé (vzácne trojité), dlhé do 15 mm.[3]

Kvety rastú na štíhlych stopkách v zväzočkoch po dva až štyri. Sú obojpohlavné, pravidelné, trojpočetné so šiestimi kališnými lístkami a šiestimi korunnými lupienkami. Korunné lupienky majú na vrchnej strane pri báze vždy dva medníky.[1] Kališné lístky sú malé, matne červené, korunné lístky sú dvakrát dlhšie, bledožlté s červenými plôškami. Plodmi sú jasno červené, oválne bobule, dlhé do 10 mm.[3]

Rozšírenie

Prirodzeným areálom výskytu dráča Thunbergovho je stredné a južné Japonsko.[2] Vo voľnej prírode bol nájdený aj v Číne.[3] Rastie hlavne v biómoch s miernymi klimatickými podmienkami.[2] Dráč Thunbergov je po jeho úniku do voľnej prírody rozsiahle naturalizovaný v celej Severnej Amerike. Rastlina je naturalizovaná aj v Európe a ďalej sa šíri v juhozápadnom Nemecku, Škandinávii a ďalších európskych krajinách.[4]

Ekológia

Dráč Thunbergov možno nájsť v rôznych biotopoch. Môže rásť v čiastočnom alebo úplnom tieni, ale znesie aj plné slnko. Znáša suchú ale aj vlhkú pôdu (nie však premočenú), neznáša presolené pôdy. Často sa vyskytuje v lesoch, väčšinou v miernych listnatých oblastiach, ale aj v mokradiach. Usadzuje sa na trávnatých porastoch, okrajoch polí, ciest a na opustenej pôde. Veľké suchá alebo extrémne zimy nemajú veľký vplyv na celkovú produkciu semien.[4]

Dráč Thunbergov predstavuje určitú hrozbu pre chránené oblasti, vzhľadom k jeho schopnosti tolerovať úplný tieň, na jeho vysokú klíčivosť a na rozširovanie semien vtákmi. Môže tak v uzavretom lesnom poraste v krátkom čase vytvoriť husté, trvalé a rozsiahle populácie.[4]

Význam a využitie

Dráč Thunbergov, po jeho introdukcii v Európe a iných častiach sveta, sa čoskoro stal populárnym v záhradách vďaka svojmu vzhľadu, krásnym červeným plodom, ale predovšetkým pre svoje žiarivo červené jesenné listy.[3] Existuje mnoho medzidruhových hybridov medzi dráčom thunbergovým a dráčom obyčajným alebo dráčom Juliiným.[4] Obsah červenofialových farbív v listoch sa najnápadnejšie prejavil pri najčastejšie pestovanom kultivare „Atropurpurea“. Farba listov potom výrazne kontrastuje so žltou farbou kvetov.[1]

Hrozby a choroby

Dráč Thunbergov býva hostiteľom parazitujúcich vošiek druhu Liosomaphis berberidis, ktoré sa živia jeho šťavami. Napadnuté jedince následne chradnú, čo znižuje ich estetickú hodnotu. V Holandsku bolo pozorovaných niekoľko dosť závažných zamorení druhom Arge berberidis, z radu blanokrídlovcov. Jeho larvy po defoliácii dráča následne migrovali na blízke kry mahónie cezmínolistej, kde dokončili svoj vývoj. Zaujímavý je aj nález hrdze obilnej Puccinia graminis na dráčovi v jeho pôvodnom areáli v Japonsku. Za medzihostiteľa tohto hubového patogénu býva najčastejšie považovaný dráč obyčajný.[4]

Galéria

• 
  Dráč Thunbergov; mladý jesenný výhonok
• 
  Dráč Thunbergov; pohľad na výhonok zhora
• 
  Dráč Thunbergov; vrchná strana listov
• 
  Dráč Thunbergov; spodná strana listov
• 
  Dráč Thunbergov; listy (september)
• 
  Dráč Thunbergov; zväzočky rozvíjajúcich sa kvetov (máj)
• 
  Dráč Thunbergov; zrelé plody (október)
• 
  Dráč Thunbergov; minuloročné plody (apríl)
• 
  Dráč Thunbergov; zrelý plod so semienkami (október)
• 
  Dráč Thunbergov; mladý ker (jeseň)
• 
  Dráč Thunbergov; starší ker (jeseň)

Referencie

1. V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
2. Berberis thunbergii DC. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. (anglicky)
3. Berberis thunbergii DC. [online]. The International Dendrology Society, Hachette, UK, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. (anglicky)
4. Berberis thunbergii (Japanese barberry) [online]. CAB International; Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2019-11-21, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dráč Thunbergov
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dráč Thunbergov