Dolina Miętusia
Dolina Miętusia je bočným a najväčším oddelením Doliny Kościeliskiej v poľských Západných Tatrách. Má plochu okolo 26 km a je dlhá asi 4,5 km. Popis dolinyObidve doliny sa spájajú na mieste sútoku potokov, ktoré tečú dnom dolín trochu nad Wyżniou Kirou Miętusiou vo výške okolo 947 m n. m. Hranicu Doliny Miętusiej ohraničujú tri hrebene: severozápadný hrebeň Temniaka, Hlavný hrebeň Západných Tatier na úseku od Temniaka po Malolučniak a jeho severozápadný hrebeň, ktorý sa ťahá cez Czerwony Gronik na Kończystu Turniu. Na dolnom konci Niżniej Miętusiej Równi sa stáča na juhovýchod. Rovnako sa mení jej charakter. Dolina bola modelovaná ľadovcami, ktoré vytvorili tri podlažia oddelené od seba skalnými prahmi:
PrírodaTakmer celá dolina je vytvorená zo sedimentálnych hornín – dolomitov a vápencov. Iba Malolučniak a Twardy Grzbiet pokrývajú kryštalické horniny. V doline sú početné prameniská a jaskyne. Miętusi Potok sa objavuje na severnom konci Wyżniej Miętusiej Równi. Vteká do Kościeliskeho Potoka. Bočné dolinky a žľaby sú prevažne suché. Najväčšie jaskyne v doline sú: Jaskinia Mała w Mułowej, Jaskinia Kozia, Ptasia Studnia, Jaskinia Miętusia, Studnia w Kazalnicy. Z pozoruhodnej flóry tu rastie v Poľsku málo sa vyskytujúci: lomikameň ovisnutý a sklenobyľ bezlistá, ktorá pravdepodobne už vyhynula. HistóriaPomenovanie doliny je od šoltýsov Miętusów z Cicheho, ktorým na konci 16. storočia kráľ Zigmunt III. Wasa daroval pastviská. Asi desať rokov po vytvorení Tanapu bolo pasenie dobytka zakázané a príroda sa začala obnovovať. Po roku 1980 roku bolo vypásanie na poľane Zahradziska s prísnymi obmedzeniami povolené. Dolina Miętusia, tak ako mnohé iné doliny, bola dejiskom baníckej činnosti. Do roku 1800 tu ťažili železnú rudu a postavili banícku cestu do Kuźnic. Turistika
Iné projekty
Externé odkazyZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Miętusia na poľskej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia