Deflácia (záporná inflácia)

Deflácia je v hospodárstve pokles všeobecnej cenovej hladiny tovaru a služieb (opak inflácie).[1] Deflácia nastane vtedy, keď miera inflácie klesne pod 0 % (záporná miera inflácie). Nemala by sa zamieňať s dezinfláciou, spomalením miery inflácie (keď inflácia klesá na najnižšiu hladinu).[2] Inflácia znižuje reálnu hodnotu peňazí, naopak deflácia reálnu hodnotu peňazí zvýši, či už v makroekonomike alebo mikroekonomike. Tým je možné nakupovať viac tovaru za ten istý objem peňazí.

Ekonómovia veria, že deflácia je v modernej ekonomike problém, lebo zvyšuje reálnu hodnotu dlhu a môže zhoršiť recesiu a viesť k deflačnej špirále.[3] V minulosti obdobie deflácie neznamenalo vždy iba obdobie zlého hospodárskeho rastu.[4] K deflácií dochádzalo v USA počas celého 19. storočia (najvýznamnejšia výnimka bolo obdobie počas občianskej vojny). Túto defláciu spôsobil technologický pokrok, ktorý vytvoril výrazný hospodársky rast.[5][6][7]

Referencie

1. Robert J. Barro and Vittorio Grilli (1994), European Macroeconomics, chap. 8, p. 142. ISBN 0-333-57764-7
2. Sullivan, Arthur; Steven M. Sheffrin (2003). Economics: Principles in action. Upper Saddle River, New Jersey 07458: Pearson Prentice Hall. p. 343. ISBN 0-13-063085-3.
3. Hummel, Jeffrey Rogers. "Death and Taxes, Including Inflation: the Public versus Economists" (Jan 2007).
4. Andrew Atkeson and Patrick J. Kehoe of the Federal Reserve Bank of Minneapolis Deflation and Depression: Is There an Empirical Link?
5. North, Douglas C. (1966). The Economic Growth of the United States 1790-1860. New York, London: W. W. Norton & Company. ISBN 978-0-393-00346-8.
6. Wells, David A. (1890). Recent Economic Changes and Their Effect on Production and Distribution of Wealth and Well-Being of Society. New York: D. Appleton and Co. ISBN 0-543-72474-3.Money supply pp 222
7. Taylor, George Rogers (1951). The Transportation Revolution, 1815-1860. New York, Toronto: Rinehart & Co. pp. 133, 331–4. ISBN 978-0-87332-101-3.