|
Džiddú Krišnamúrti
Džiddú Krišnamúrti (* 25. máj 1895, Madanapalli, Madras, India – † 17. február 1986, Ojai, Kalifornia, USA), pseudonym Alsion, bol indický filozof, predstaviteľ džňánajogy, a básnik. Najväčší duchovný učiteľ 20. stor. Typom filozofovania ho radia k učiteľom života, k akým patril napríklad H. D. Thoreau alebo A. Schweitzer. ŽivotV roku 1909 zaujal členov Teozofickej spoločnosti (ku ktorej patril jeho otec - príslušník brahmanskej kasty) schopnosťou spontánne upadnúť do extázy. Vychovávali ho pod vedením vedúcej Teozofickej spoločnosti A. Besantovej. Roku 1912 ho vyhlásili za mesiáša, nového spasiteľa ľudstva (Hviezdu východu), v dôsledku čoho došlo k rozkolu v Teozofickej spoločnosti, od ktorej sa odštiepila antropozofia na čele s R. Steinerom. Krišnamúrtiho prívrženci sa zjednotili do rádu Hviezdy východu. Krišnamúrti vtedy učil: Božské je všehomír, ktorého intuitívnym poznaním dospievame k mieru svojej duše. Krišnamúrti sa však v roku 1929 odmietol zúčastňovať na akejkoľvek náboženskej činnosti a jej organizovaní a ako základný cieľ si vytýčil pestovanie slobody pri hľadaní pravdy: rozpustil rád Hviezdy východu, pretože dospel k názoru, že pravda sa nedá organizovať. Rezignoval na rôzne trusty a ďalšie organizácie pridružené k zaniknutému rádu, vrátane Teozofickej spoločnosti samotnej. Peniaze a majetky darované rádu, medzi nimi napríklad hrad v Holandsku a 2 tis. ha pôdy, vrátil ich darcom. Počas 30. rokov 20. storočia absolvoval prednášky v Európe, Latinskej Amerike, Indii, Austrálii a Spojených štátoch. V roku 1938 sa stretol s Aldousom Huxleyom. Nadviazali spolu blízke priateľstvo, ktoré pretrvalo mnoho rokov. Mali spoločné obavy z hroziaceho konfliktu v Európe, ktoré považovali za výsledok zhubného vplyvu nacionalizmu. Jeho postoj k druhej svetovej vojne sa často chápal ako pacifizmus (alebo dokonca podvracanie počas obdobia vlasteneckej horlivosti v USA) a na istý čas sa dostal aj pod dohľad FBI. Počas druhej svetovej vojny sa utiahol do ústrania a až od r. 1944 sa začal opäť zúčastňovať na verejných prednáškach, skupinových diskusiách a stretať so zainteresovanými jednotlivcami z celého sveta. Stretal sa a svojimi názormi ovplyvňoval významné osobnosti kultúrneho, vedeckého, náboženského i politického života. Angažoval sa aktívne v diskusiách s viacerými známymi hinduistickými a budhistickými učencami a vodcami vrátane dalajlámu, Aktívny bol až do svojej smrti, ešte v rokoch 1984 a 1985 hovoril pred pozvaným publikom na pôde OSN v New Yorku. Zomrel na rakovinu pankreasu 17. februára 1986 vo veku 90 rokov. Jeho pozostatky boli spopolnené a popol bol rozptýlený jeho priateľmi a spolupracovníkmi v troch krajinách, kde strávil väčšinu svojho života - India, Anglicko a USA. India na počesť jeho diela a osobnosti vydala v roku 1987 známku s jeho podobizňou. DieloKrišnamúrtiho myslenie je principiálna improvizácia, ktorá sa cieľavedome vyhýba stabilite termínov. Krišnamúrti odmieta uzavreté predstavy o bytí a systémy. Krišnamúrti nepožaduje od svojich poslucháčov zapamätanie si, lež účasť. Naozajstné chápanie pravdy predpokladá uvoľnenie miesta činnosti prýštiacej z hlbiny osobnosti. V závere svojho života v 80-tych rokoch Krišnamúrti zopakoval hlavné prvky svojho učenia v písomnom vyhlásení známom ako „podstata doktríny“ (Core of the Teaching) takto:
Jedným z hlavných princípov Krišnamúrtiho filozofických myšlienok je úsilie o nezávislosť od akejkoľvek autority. Nechcel, aby z neho bol učiteľ hovoriaci o tom, kto a čo má robiť, nechcel nasledovníkov, čo formuloval do výroku:
Tvrdil, že každý človek môže nájsť pravdu iba sám, a preto vo výučbe dôsledne popieral akúkoľvek formu vonkajšieho náboženstva. Krišnamúrtiho filozofia pripomína európsky existencializmus, no na otázky čiastočne zodpovedá v duchu tradícií východného náboženského myslenia vychádzajúcich z chápania absolútna v raných upanišádach a buddhizme. Originalita jeho filozofického učenia spočíva v tom, že v podstate nemá východnú ani západnú povahu. Vychádza z východných koreňov, ale na Západe je predstavovaná jazykom Západu. Zdroje ju charakterizujú ako indickú v jej pôvode, ale obsahovo ju zaraďujú k modernosti ako celku ako druh odrazu všeobecných rozporov civilizácie 20. storočia. Historici filozofie spravidla cítia potrebu zaradiť každého mysliteľa do všeobecných štruktúr vývoja filozofického myslenia. V prípade Krišnamúrtiho to nie je ľahké, pretože je jednou z postáv stojacich na pomedzí filozofií Európy a Východu. Akákoľvek definícia je v rozpore s jeho túžbou oslobodiť sa od všetkých druhov porovnávania. Podľa M. Latyensovej „sám Krišnamúrti sám seba vždy označoval za slobodného výskumníka témy... takže ho môžeme nazvať jednoducho mysliteľom a filozofom.“ Záujem o Krišnamúrtiho a jeho prácu pretrváva aj v rokoch od jeho smrti. Jeho knihy, zvukové, obrazové a počítačové materiály sa dostávajú občasne do distribúcie online i tradičným knižným maloobchodom. Na Slovensku boli dostupné české preklady jeho prác a prednášok rozpredané (vydané v r. 2002, 2012-2014). Štyri oficiálne nadácie vo svete naďalej udržiavajú archívy, šíria výučbu, publikujú a rozširujú jeho myšlienky i cez webové stránky, sponzorujú príležitostne televízne programy a organizujú stretnutia a dialógy zainteresovaných osôb z celého sveta. Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
