Dúbrava (prítok Zákrut)
Dúbrava[1] je potok v centrálnej časti regiónu Stredné Pohronie, v obci Lovčica-Trubín, v časti obce Trubín, v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji. Je ľavostranným prítokom vodného toku Zákruty v povodí Hrona; má dĺžku 2,2 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-23-04-947. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Žiarska kotlina.[2] ZačiatokVzniká v nadmorskej výške 357 m n. m. na pomedzí lesného extravilánu a poľnohospodárskeho extravilánu, v obci Lovčica-Trubín, v časti obce Trubín, v okrese Žiar nad Hronom, v geomorfologickom celku Žiarska kotlina. Vodný tok Dúbrava vzniká sútokom troch krátkych bezmenných zdrojníc na pomedzí lesa a role. Severná zdrojnica pramení v nadmorskej výške 374 m n. m. a má dĺžku 0,3 km, severozápadná zdrojnica pramení v nadmorskej výške 380 m n. m. a má dĺžku 0,4 km a západná zdrojnica pramení v nadmorskej výške 401 m n. m. a má dĺžku 0,5 km. Posúdenie, či niektorá z troch zdrojníc nebude prehodnotená ako pramenný horný úsek potoka Dúbrava, je v kompetencii hydrologickej autority. Opis tokuTečie juhovýchodným smerom poľnohospodárskym extravilánom lemovaný pásom príbrežnej vegetácie v nadmorskej výške 357 m n. m. na okraji poľa Španie lúky, preteká cez lúku a pole Úsušie, v nadmorskej výške 323 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, preteká cez pole Za Hvozdcom, pravým brehom obmýva pole Prielohy a v nadmorskej výške 299 m n. m. ústi do potoka Zákruty ako jeho ľavostranný prítok v povodí Hrona; v mieste zaústenia potoka Dúbrava do potoka Zákruty tvorí potok Zákruty obecnú hranicu medzi obcami Lovčica-Trubín a Prestavlky. Potok Dúbrava má jeden bezmenný pravostranný prítok.[3][4][5] Pramení, preteká a ústi v poľnohospodárskom extraviláne obce Lovčica-Trubín, v časti obce Trubín, v okrese Žiar nad Hronom, v geomorfologickom celku Žiarska kotlina.[6] Pôvod názvuŠtandardizované hydronymum Dúbrava má pôvod v názve lesa Dúbrava, vo význame dubový porast, dubina, dubový les. Pomenúvaný potok Dúbrava síce cez les Dúbrava nepreteká, ale les Dúbrava ležiaci pri potoku Zákruty je vzdialený od stredného toku potoka Dúbrava cca 500 m. Hydronymum Dúbrava bolo štandardizované v roku 2008.[7] Variantné neštandardizované hydronymum Úsušský potok má pôvod v názve lúky a poľa Úsušie, vo význame geografický objekt umiestený pri suchom objekte, napr. pri suchom poli, pri suchom pasienku, cez ktorý pomenúvaný potok preteká; zo slovného základu toponyma Úsušie systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Úsušský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8][9] V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v rámci terénneho zberu toponým si znalec miestnych pomerov nevedel rady s nárečovou podobou hydronyma Ususki potok a Úsuský potok. Vzťah potoka k lúke a poľu Úsušie, cez ktoré potok preteká, neregistroval; táto podoba názvu bola označená za významovo nejasnú. Rezultovalo z toho nie šťastné uprednostnenie návrhu na štandardizáciu hydronyma vztiahnuté k vzdialenejšiemu lesu Dúbrava a to aj napriek extrémne vysokému výskytu nežiaducich homoným v kategórii slovenských štandardizovaných toponým ale aj priamo v kategórii slovenských štandardizovaných hydroným (sedem potokov so štandardizovaným názvom Dúbrava). Pragmatické výhody jedinečnosti hydronyma Úsušský potok neboli využité.[10] Najstarší doložený písomný záznam názvu časti obce Trubín je z roku 1487 v podobe Turbius a z roku 1570 v podobe Trwbyn.[11] Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia