Bubnová brzda![]() Bubnová brzda je brzda, pri ktorej brzdové elementy pôsobia na vnútorný povrch valcovej plochy telesa (bubnu) spojeného s brzdnou súčasťou. Bubnové brzdy používané v motorových vozidlách sú trecie s vnútornými brzdovými čeľusťami. Bubnová brzda sa skladá z brzdového bubna, brzdovej čeľuste, štítu brzdy, rozperného mechanizmu a vratných pružín. Princíp činnosti![]() Brzdový bubon je pevne spojený s rotujúcou brzdnou súčasťou (u motorových vozidiel s nábojom kolesa). Pri brzdení sú brzdové čeľuste pritláčané rozperným ústrojenstvom na vnútornú plochu bubnu a tým vzniká trenie, čím sa premieňa kinetická energia na energiu tepelnú a vytvára sa brzdná sila. Prítlačná sila môže byť vytvorená dvoma spôsobmi:
Brzdový bubonBrzdové bubny sa vyrábajú zo šedej liatiny, oceľoliatiny alebo zliatiny pevných kovov aby mal vysokú odolnosť proti oteru. Bubny musia byť tvarovo aj tepelne stále a musia dobre odvádzať teplo vznikajúce pri brzdení. Brzdné plochy musia byť jemne a presne opracované aby sa zaistil čo najlepší styk s brzdnými čeľusťami. Brzdové čeľusteBrzdové čeľuste bývajú vyrobené z oceľového plechu a sú konštruované do tvaru polmesiaca s profilom "T" aby sa pri brzdení nekrútili. Na brzdových čeľustiach je nalepené prípadne prinitované brzdové obloženie. Brzdové obloženie je kompozitný materiál vyrábaný práškovou metalurgiou z pilín rôznych kovov a spojív. Rozperné zariadenieRozperným zariadením sú podľa konštrukcie brzdy jeden alebo dva rozperné valčeky a čap. Rozperný valček môže mať jeden alebo dva piestíky. Zošľapnutím brzdového pedálu sa tlak kvapaliny prenesie na plochu piestíka, ten sa vysunie a pritlačí brzdovú čeľusť k bubnu. Výhody
Nevýhody
Bubnová brzda bola používaná počas 20. storočia v osobných automobiloch, dnes je na ústupe, ale u strojov pracujúcich v ťažkých podmienkach (napríklad poľnohospodárske alebo lesnické stroje) sa pre svoju odolnosť proti nečistotám používajú stále. Pozri ajIné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia