Brygov maliar

Atický červenofigúrový skyfos, Brygov maliar tu zobrazil kráľa Priama prinášajúceho Achilleovi výkupné za mŕtve telo svojho syna Hektora, cca 490 pred Kr., Kunsthistorisches Museum, Viedeň.

Vnútorná časť bieleho brúseného pohára (kylixu typu B) od Brygovho maliara (Mníchov 2645), cca 480 pred Kr., maináda, nasledovníčka boha vína Dionýza, v plášti zo zvieracej kože, vo vlasoch má hada a v rukách má thyrsos a pantera.[1]

Vonkajšia časť červenofigúrového kylixu typu B (Mníchov 2645) s Dionýzom, satyrom a extatickými mainádami.[2]

Brygov maliar bol grécky maliar červenofigúrových váz, činný v Aténach približne v rokoch 490 až 470 pred Kr.[3]

Brygos (starogr. Βρύγος), aténsky hrnčiar v období prvej polovice 5. storočia pred Kr., signoval viac ako 13 keramických váz (iný zdroj uvádza až 16 podpisov, úplných alebo čiastočných[4]), a to väčšinou čaší. Maliar niekoľkých jeho váz je známy ako „Brygov maliar“, ktorému sa pripisuje viac ako 200 ďalších najmä červenofigúrových váz (takmer všetko čaší)[5] Pretože nie je známe, či sa na vázy podpísal hrnčiar alebo maliar, je možné, že tu ide o jednu a tú istú osobu (keďže sa pri signatúrach nenachádza nápis egrapsen – namaľoval, ale počet váz s jeho podpisom, zdobených inými umelcami, svedčia proti tomu, hoci to nie je rozhodujúce.[4]).[3]

Mnohých maliarov pomenoval predovšetkým britský archeológ J. Beazley, podľa ich námetu, podľa mena pekného chlapca (napr. KALOS EUAIÓN – „pekný Euaión“[6]), ktorého chvália na vázach, alebo po múzeu či zberateľovi, ktorý uchováva jedno alebo viacero ich diel (ďalšie diela týchto maliarov je možné spoľahlivo identifikovať podľa štýlu a techniky ich práce[7]).[8] Vázy Brygovho maliara len zriedka obsahujú nesprávne alebo nezmyselné nápisy. Okrem podpisov hrnčiara Bryga sú na vázach niekedy označené (menom) aj niektoré jednotlivé postavy alebo tiež zobrazené slová vychádzajúce z ich úst. Označenie KALOS s menom je u neho zriedkavé (nápisy sú napísané vždy čiernym písmom na vyhradenej ploche[4]).[3]

Brygov maliar bol jedným z najlepších maliarov červenofigúrových váz v neskoroarchaickom (ranoklasickom) období.[4] Jeho učiteľom bol zrejme Onésimos. Brygov maliar však prekonal svojho učiteľa, lebo kládol väčší dôraz na dramatickosť výjavu (nechýbala tam vášeň či napätie). Charakteristickými znakmi jeho postáv sú tváre s úzkymi očami a výraznými ústami. Jeho záľubu vo využívaní (pri zobrazovaní detailov) zriedenej glazúry, si osvojil veľký okruh nasledovníkov. Brygov maliar bol dobrým pozorovateľom a mnoho jeho váz zobrazuje výjavy z každodenného života, symposií, športovcov, bojovníkov, mužov, žien alebo detí (a zobrazoval ich realisticky, napr. dieťa ako dieťa). Mytologické výjavy, ktoré patria k jeho najlepším dielam, sú často nezvyčajné a vynaliezavé, a to tak z hľadiska zobrazovaného momentu, ako aj z hľadiska kompozície (napr. kantharos zobrazujúci Dia prenasledujúceho Ganyméda; z bostonského múzea výtvarného umenia)[3]

Preferovaným okrajom tonda tohto umelca pre maľované scény je meander, prerušovaný krížikovými alebo šachovnicovými štvorčekmi (zobrazenie postáv vedel pritom majstrovsky prispôsobiť zakrivenému rámu tonda[9]). Exteriér jeho váz má tiež často takto zdobený okraj. Priestor pod rúčkami váz je niekedy ozdobený palmami alebo zvieratami, často psov.[3]

Brygov maliar tiež pracoval s maliarskou technikou na bielom podklade, takto ozdobil oinochoé, alabastrón a niekoľko čaší, vrátane jednej s krásnou Mainádou namaľovanou v tonde čaše zv. kylix (Museum antiker Kleinkunst, Mníchov, inv. č. 2645[10]).[11] Medzi iné tvary ako poháre zdobené Brygovým maliarom patrí (z jeho ranej tvorby) kantharos (z múzea v Bostone, F.A., 95,36), majstrovský skyfos jeho zrelého obdobia zobrazujúci hýrivca a hetéru (Paríž, Louvre, G 156) alebo nezvyčajná neskorá váza zv. kalathos zobrazujúca poetku Sapfó a básnika Alkaia, scéna môže zobrazovať súťaž medzi dvoma básnikmi[12] (Museum antiker Kleinkunst, Mníchov, inv. č. 2416).[3]

Referencie

1. Elaine Fantham, Helene Peet Foley, Natalie Boymel Kampen, Sarah B. Pomeroy, H. A. Shapiro. Women in the Classical World. Oxford : Oxford University Press, 1995. ISBN 978-01-9976-216-3. S. 91.
2. Robert Slade Folsom. Attic Red-figured Pottery. Park Ridge : Noyes Press, 1976. ISBN 978-08-1555-049-5. S. 80.
3. Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 246.
4. Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 93-94.
5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
6. Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.). The Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 1975. ISBN 978-08-7099-141-7. S. 129.
7. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 235.
8. Dietrich von Bothmer, Otto Wittmann. Greek Vases. Malibu : Getty Publications, 1983. ISBN 978-08-9236-065-9. S. 6.
9. Cedric G. Boulter. Greek Art. Leiden : BRILL, 1985. ISBN 978-90-0407-079-0. S. 68.
10. Bérénice Geoffroy-Schneiter. Greek Beauty. New York : Assouline, 2004. ISBN 978-28-4323-551-1. S. 78.
11. Beth Cohen. The Colors of Clay. Malibu : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 219.
12. Gregory Nagy. Homer the Preclassic. Berkeley : Univ of California Press, 2017. ISBN 978-05-2029-487-5. S. 252.

Iné projekty

Umelecký portál

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brygov maliar