Boskovická brázda
Boskovická brázda je pretiahnutá, asi 95 km dlhá zníženina a geomorfologický celok v oblasti Brnenskej vrchoviny. Tiahne sa od severovýchodu k juhozápadu medzi Drahanskou a Českomoravskou vrchovinou - na severe začína pri Městečku Trnávka (juhovýchodne od Moravskej Třebovej), na juhu končí pri Moravskom Krumlove. Vytvára zreteľný pruh nezalesnenej krajiny medzi lesnatejšou krajinou na juhovýchode a severozápade. Severná časť (Malá Haná) je od južnej (Oslavanská brázda) oddelená vyššou oblasťou Žernovnickej hráste, súčasťou Hornosvrateckej vrchoviny. Boskovická brázda je vyplnená prevažne permokarbónskymi a neogénnymi usadeninami a ostrovčekmi kriedových usadenín. V oslavanskej brázde sú náleziská čierneho uhlia (rosicko-oslavanská panva). Stredný sklon je 4° 20', najvyšším bodom je kopec Nad Amerikou (553 m) vo Svárovskej vrchovine (súčasť Malej Hanej). Priemerná výška Boskovickej brázdy je 354,6 m n. m. Naprieč brázdou, prevažne od severozápadu na juhovýchod, preteká rad vodných tokov, napríklad Rokytná, Oslava, Jihlava, Bobrava, Svratka alebo Svitava. Severnou časťou Boskovickej brázdy vedie projektovaná Rýchlostná cesta R43 Brno - Moravská Třebová (v stope rozostavanej nemeckej diaľnice Viedeň - Vroclav z druhej svetovej vojny). Externé odkazy
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boskovická brázda na českej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia