Borovica tuhá
Borovica tuhá (Pinus rigida) je severoamerická borovica s tromi ihlicami vo zväzku, ktorá k nám bola vo väčšej miere sadená na prelome 19. a 20. storočia (spoločne s borovicou vejmutovkou a borovicou Banksovou) ako zamýšľaná náhrada za borovicu sosnovú, ktorej výsadby v tej dobe veľmi trpeli sypavkou. Vzhľad![]() Borovica tuhá je menší strom s výškou 15-28 metrov, väčšinou s krivými kmeňmi s vetvami vodorovne rozloženými. Koruna plochá, nepravidelná a široká. Kôra rozpraskaná a z miest bývalých preslenov často vyrážajú malé zväzky ihlíc a vetvičky na kmeňoch a silných vetvách, čo je pre nich charakteristické. Letokruhy má svetlo zelené až oranžovohnedé. Puky vajcovité, ostro prišpicatené, 6-14 mm dlhé, hnedožlté a živičnaté. Ihlice vždy po 3 vo zväzku, 7-14 cm dlhé, skrútené, tmavo zelené, s prieduchmi. Šišky po 3 až 5, skoro prisadnuté, žltohnedé až popolavé, symetrické, štítok kosoštvorcový, pupok s malým ostňom. Semená 4 x 3 mm, s veľkým krídlom. VýskytVo východnej časti Severnej Ameriky; na juhovýchode USA v štátoch Georgia, Kentucky a Maine s presahom do juhovýchodnej Kanady do provincii Ontário a Quebec. Táto borovica zaberá celý rad biotopov od suchých cez kyslé piesočnaté vrchoviny až po močaristé nížiny, a dokáže prežiť vo veľmi zlých podmienkach, je primárnou drevinou oblasti Pine Barrens.[2] Na Slovensku do konca 19. storočia vysadzovaná pokusne v lesných priestoroch, ale neosvedčila sa. Dodnes sa občas nachádza v parkoch a okrasných výsadbách vhodná ako osamotený jedinec. VyužitieV Amerike je zdrojom dreva (palivo a drevné uhlie), na Slovensku ako parková drevina. Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia