|
Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944
Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944 (iné názvy: bombardovanie rafinérie Dubová) bol nálet amerických vzdušných síl na Štátnu rafinériu minerálnych olejov v Dubovej počas druhej svetovej vojny. Celkovo 76 bombardérov B-24 Liberator 15. leteckej armády zaútočilo 20. augusta 1944 na rafinériu, ktorá bola ich hlavným cieľom, ale aj na železničnú trať.[2] Poškodených bolo viacero prevádzok rafinérie a veľké množstvo surovín ako aj spracovaných produktov.[3] O bombardovaní rafinérie v Dubovej krátko pred vypuknutím Slovenského národného povstania sa dodnes vedú spory. Ilegálne vojenské ústredie Slovenskej národnej rady totiž prostredníctvom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne žiadalo spojencov, aby rafinériu v Dubovej vyňali zo zoznamu cieľov bombardovania, nakoľko sa s ňou počítalo pre potreby odboja vzhľadom na jej polohu v priestore organizácie ozbrojeného vystúpenia.[3] PredohraDňa 11. decembra 1941, potom ako Japonsko napadlo Spojené štáty náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene SR 12. decembra.[4] Na rozdiel od vojny s Poľskom a Sovietskym zväzom nezahájila Slovenská republika voči západným veľmociam žiadne priame vojenské kroky. V lete 1943 sa územie Slovenského štátu dostalo do dosahu amerických vzdušných síl v Stredomorí. Koncom roka sa 15. letecká armáda zapojila do ničenia vybraných strategických cieľov v strednej Európe a 16. júna 1944 uskutočnila prvý nálet na Slovensko – bombardovanie bratislavskej rafinérie Apollo. PriebehNálet na rafinériu v Dubovej vykonali 20. augusta 1944 štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator 304. bombardovacieho krídla 15. leteckej armády pod ochranou 16 dvojtrupých stíhačiek P-38 Lightning 95. a 96. letky 82. stíhacej skupiny amerických vzdušných síl. Bombardéry troch skupín 304. krídla sa v to ráno zoradili nad talianskou základňou Cerignola, odkiaľ pokračovali v lete ponad chorvátsku Vrbovsku, Davor, Njegosevac, maďarský Hatvan až nad železničný most na Slovensku cez rieku Hron, ktorý bol počiatočným bodom náletu. Ako náhradné ciele boli určené zoraďovacia stanica a železničný most v maďarskej obci Szajol alebo zoraďovacia stanica v meste Szeged. Nálet sa však uskutočnil na primárny cieľ.[5] Podľa pamätníkov londýnsky rozhlas vo večernom vysielaní upozorňoval, aby pracovníci rafinérie Dubová nenastúpili do práce. Na cieľ zaútočilo 76 Liberatorov 459., 455. a 456. bombardovacej skupiny, ktoré v čase od 10:50 – 10:53 hod. zhodili z výšky 5 700 – 6 500 m celkovo 177,75 ton bômb.[3] Bomby dopadali s vysokou presnosťou od obce Predajná po obec Nemecká, kde došlo k zásahu vojenského skladu mín. Zničené boli telefónne a telegrafické spojenie, vedenie vysokého napätia a bola poškodená trať Brezno – Zvolen na kilometri 48,4. Zasiahnutá bola aj obytná kolónia, kde boli dve budovy a jeden rozostavaný dom poškodené.[5] Výsledky náletuŠkody spôsobené náletom boli zhrnuté v správe č. 1274 – Dôv. – 1944 zo dňa 21. augusta 1944 adresovanej Ministerstvu národnej obrany, Trenčianske Teplice (citované v pôvodnom znení).[1]
O bombardovaní poslal 22. augusta 1944 správu česko-slovenskej spravodajskej službe v Londýne rádiotelegraficky kpt. Jaroslav Krátky (pôsobiaci v tom čase na Slovensku), ktorý v nej odhadol ekonomické škody na 150 miliónov korún.[2] Podľa údajov povereníctva Slovenskej národnej rady pre verejné práce bolo zničených: 76 387 litrov pohonných látok, 3 600 litrov plynového oleja, 354 litrov automobilového oleja, 400 litrov petroleja a 1 000 litrov gazolínu. Zásoby palív, ktoré sa vyhli zničeniu, spotrebovala povstalecká armáda už v polovici septembra 1944.[5] Referencie
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
