Bitka pri Trnave (1430)

Bitka pri Trnave
Súčasť Husitských vojen
Věnceslav Černý: Smrt Velka z Březnice v bitvě u Trnavy, ilustrácia In: ČEČETKA, František Josef. Sirotci. Praha: Jos. R. Vilímek, 1926, s. 317
Dátum 28. apríl 1430 Miesto V lokalite medzi Trnavou a riekou Váh Výsledok Víťazstvo husitov za cenu veľkých strát
Protivníci
Svätá rímska ríša Česká katolícka nobilita Moravské markgrófstvo Uhorské kráľovstvo Srbský despotát	Husiti sirotci táboriti novomestská hotovosť
Velitelia
Žigmund Luxemburský Stibor zo Stiboric Jan Marothi	Velek z Březnice † Prokop Malý Jan Zmrzlík zo Svojšína Filip z Padařova
Sila
~ 10 000–12 000	odhad historikov Hugo Toman: ~ 10 000 pechota, jazda[1]
Straty
odhad historikov Hugo Toman: ~ 6 000 mŕtvych ?	~ 8 000 mŕtvych odhad súčasníkov Bartošek z Drahonic: ~ 2 000 mŕtvych ~ 2 000 zabitých koní
Historický portál

Bitka pri Trnave sa odohrala 28. apríla 1430 v lokalite medzi mestom Trnava a riekou Váh. Husiti pod velením hajtmana Velka Koudelníka z Březnice tu v priebehu spanilej jazdy do Horného Uhorska zviedli úspešný obranný boj s moravskými, českými a uhorskými oddielmi kráľa Žigmunda Luxemburského. Hoci sa husitom podarilo ubrániť svoje pozície, v noci po stretnutí sa odpútali od protivníka a začali ústup na domovské územie.

Predohra

16. apríla 1430 vytiahlo do poľa husitské vojsko, ktoré zhromaždil sirotský hajtman Velek Koudelník z Březnice. Jeho cieľom bol vpád na územie Horného Uhorska, ktorý bol zrejme odvetou namierenou proti kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, ktorý nedodržal sľub, ktorým bolo husitom zaručené rokovanie o ich požiadavkách v nemeckom Norimbergu.[2] Štruktúru týchto síl tvorili najmä vojaci sirotského a táborského zväzu, spolu s jednou štvrtinou hotovosti z Nového Mesta pražského, podľa starších odhadov v počte 10 000 bojovníkov. Okrem veliteľa výpravy k hlavným osobnostiam tejto rejsy patrili duchovní správca sirôt Prokop Malý, táborský hajtman Ján Zmrzlík zo Svojšína a Filip z Padarovho, veliteľ táborskej posádky v Ostroměři . Pri svojom pochode sa toto vojsko uberalo cez Moravu, Holíč a Biele Karpaty smerom k močaristej rovine medzi Trnavou a riekou Váh. K prvému jeho kontaktu s nepriateľom došlo pravdepodobne pri dedine Podivín na rakúsko-moravských hraniciach, kde sa husiti víťazne stretli s oddielmi nemenovaných moravských hajtmanov. Pri zrážke údajne stratili viac ako 150 vojakov a nemožno vylúčiť, že podobné boje s vopred zaistenou obranou zvádzali až k Trnave.[3] Zrejme nielen tieto čiastkové protivníkove akcie, ale aj vedomie, že kráľ Žigmund proti nim zhromaždil značné vojenské sily, ich prinútili celú cestu postupovať vo vozovom šíku.[4]

Priebeh bitky

Zo všetkých týchto záznamov možno usudzovať, že sa kráľ Žigmund, ktorý riadil bojové operácie z hradu Šintava, rozhodol zviesť bitku v priestore medzi Trnavou a riekou Váh z čisto taktického hľadiska, pretože tunajší rovinatý terén umožňoval najúčelnejšie využitie jeho jazdného vojska.[3]:228 Zo skorších skúseností s husitským spôsobom boja si bol pravdepodobne dobre vedomý skutočnosti, že útok proti vozovej hradbe mu neposkytuje reálne šance na víťazstvo, rozhodol sa preto napadnúť husitov z dvoch strán ešte za pochodu.[4]:74 Velením prvého oddielu poveril tunajšieho šľachtica Stibora zo Stiboríc ml., na čele druhého postavil uhorsko-srbského šľachtica Jána Marothiho.[3]:228 O tom, v ktorej lokalite presne sa bitka odohrala alebo akým spôsobom došlo k napadnutiu husitov, sa dá iba dohadovať. Známy je iba fakt, že ako prvé zaútočili jednotky podriadené Stiborovi zo Stiboríc a ich úder bol natoľko úspešný, že sa im podarilo vniknúť medzi vozy skôr, než sa husitom podarilo uzavrieť hradbu. Vojenský historik Otakar Frankenberger starší sa v súvislosti s touto epizódou stretnutia domnieva, že kráľovské sily napadli husitov zo zálohy, pričom sa najskôr stretli s ich predsunutým jazdeckým oddielom. Ďalej nevylučuje, že to boli práve títo jazdci, ktorí znemožnili včasné sformovanie vozovej hradby, pretože sila útoku ich prinútila vyhľadať útočisko medzi pechotou. Aj napriek tomuto prvotnému úspechu katolíckej strany sa husiti pokúšali o húževnatú obranu, avšak čelný oddiel bol za vysokých strát prinútený ustúpiť. Jedným z mŕtvych bol aj hajtman Velek z Březnice. V tej chvíli však nedisciplinovaní uhorskí a srbskí vojaci, ktorí sa pravdepodobne domnievali, že je boj rozhodnutý, poľavili v tlaku a značná časť sa ich začala zaoberať rabovaním vozidiel. Toho využili husiti k protiútoku, vďaka ktorému sa im podarilo protivníka vytlačiť z dobytých pozícií.[4]:74 Po tomto úspechu ihneď dokončili uzavretie vozovej hradby a Jan Marothi, ktorý vďaka zlej koordinácii dorazil na bojisko so značným oneskorením a ktorého úlohou bolo husitmi napadnúť zozadu, sa k útoku na ich pevnú pozíciu neodhodlal.

Dohra

Hoci husiti vyšli z boja víťazne, vysoké počty mŕtvych a zranených, smrť vrchného hajtmana a zrejme aj značné straty medzi ťažnými zvieratami, ich prinútili ešte v noci po boji začať spiatočnú cestu k moravským hraniciam.[3]:228 Nezanedbateľným dôvodom ich ústupu bolo aj vojsko kráľa Žigmunda, ktoré sa zhromažďovalo, aby opäť pokračovalo v boji.[4]:75 Pokiaľ ide o smer ich pochodu, Eberhard Windecke konštatuje, že odtiahli do Brandenburgu, Konrád Olešnický dokladá ich prítomnosť k 11. máji na osem míľ od Opavy.[1]:368

Podľa Bartoška z Drahoníc boli straty na strane husitov značné. Jednak vyčísluje 2000 mŕtvych bojovníkov, potom rovnaký počet ťažných aj jazdeckých koní. Je však pravdepodobné, že obe čísla sú pomerne nadnesené. Pokiaľ ide o straty na strane kráľovských oddielov, udávajú sa trikrát vyššie ako na strane husitov. Ani toto číslo sa však pravdepodobne nezakladá na reálnom základe.[4]:75

Bitka v naračných prameňoch

Pre historické účely sa zachovalo niekoľko základných písomných prameňov z proveniencie českých aj zahraničných autorov. Prvá z nich pochádza z kroniky Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda spísanej dvorným kronikárom a životopiscom kráľa Žigmunda Luxemburského Eberhardom Windecke. Z českých autorov sa o bitke vo svojej latinsky písanej kronike zmieňuje katolícky vojak Bartošek z Drahonic:

„	Druhou bitvu čili srážku měli na hranicích Uher s lidmi řečeného pana krále a to zvláště s Čechy, Moravany, Uhry a lidmi zvanými Raczy, kde byl zabit hejtman sirotků Velek s mnoha jinými (říkalo se, že jich bylo na dva tisíce) a byli spáleni ve vesnicích. Byli mezi nimi zvláště Jan ze Stezova a Martínek z družiny Jana Zmrzlíka. Byli jim prý zabíjeni koně při vozech i pod jezdci a tak jich zahynulo přes dva tisíce.	“
– Bitka pri Trnave roku 1430[5]:248

Referencie

1. TOMAN, Hugo. Husitské válečnictví za doby Žižkovy a Prokopovy. Praha : Nákladem jubilejního fondu Král. České Společnosti Nauk. S. 367.
2. PALACKÝ, František. Dějiny národu Českého v Čechách a na Moravě – Kniha XIII.. Praha : F. Tempský. S. 344.
3. ŠMAHEL, František. Husitská revoluce. 3. Kronika válečných let.. Praha : Karolinum. ISBN 80-7184-075-0. S. 228.
4. FRANKENBERGER, Otakar. Naše velká armáda - díl III.. Praha : Zemědělské knihkupectví. S. 74.
5. Ze správ a kronik doby husitské. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1981.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Trnavy na českej Wikipédii.