Bismarck (trieda lodí)
Trieda Bismarck bola trieda bojových lodí Tretej ríše. Vznik triedy bojových lodí Bismarck spadá do polovice tridsiatich rokov minulého storočia, kedy Adolf Hitler začal zväčšovať zbrojnú výrobu, vrátane vojnového loďstva v snahe vyrovnať námornú prevahu Spojeného kráľovstva. Keďže Washingtonská zmluva a Versaillská zmluva (podpísaná po konci I. sv. vojny) boli voči povojnovému Nemecku a Tretej ríši veľmi obmedzujúce. Tretia ríša po podpise Britsko-Nemeckej dohody o vojnovom loďstve v roku 1935 dostala príležitosť k zbrojeniu na mori a to až do výtlaku 420 000 ton, čo podľa zmluvy bolo 35 % tonáže britského loďstva. O rok neskôr na Londýnskej konferencii bolo dokonca upustené od obmedzujúcej podmienky na výtlaku loďstiev. To už dávalo možnosť Tretej ríši vybudovať si loďstvo podľa vlastným predstáv a možností. V roku 1936 začala Tretia ríša stavať triedu bojových lodí, s veľkou rýchlosťou, akčným rádiusom a silnou pancierovou výzbrojou, triedou, aká nemala dovtedy na svete obdobu: trieda Bismarck. Prvá jednotka tejto triedy niesla meno po bývalom „železnom“ kancelárovi Otto von Bismarckovi, druhá po cisárskom admirálovi a bývalom ministrovi vojny Alfredovi Tirpitzovi. Odborník Anthony Preston konštatuje, že konštrukcia vychádzala z bojových lodí prvej svetovej vojny nemeckej triedy Baden. A to hlavne výzbrojou, pozostávajúcou z štyroch dvojhlavňových veží hlavného kalibru kalibru 380 mm označovaných (od provy po kormu) A (Anton), B (Bruno), C (Caesar) a D (Dora) s hmotnosťou vystrelených delostreleckých granátov až sedem ton (podľa druhu munície) s dostrelom až 20 námorných míľ (cca 37 km). Pozri aj
|
Portal di Ensiklopedia Dunia