Biocenóza

Biocenóza (iné názvy: biologické spoločenstvo, nepresne: cenóza, spoločenstvo) sú všetky organizmy (živočíchy, rastliny, mikroorganizmy, človek), ktoré osídľujú určité územie a sú spojené vzájomnými vzťahmi a vzťahmi s prostredím.[1]

Biocenóza zahŕňa všetky organizmy daného priestoru, kým cenóza je všeobecný termín pre spoločenstvo organizmov, teda napríklad aj len pre niektorú z podmnožín biocenózy (napr. len zoocenózu alebo len cenózu vtákov).

Definícia

• pôvodná definícia (Möbius 1877): Veda ešte nemá slovo pre takéto spoločenstvo živých tvorov, pre vonkajším životným pomerom zodpovedajúci výber a počet druhov a jedincov, ktoré sa vzájomne podmieňujú a rozmnožovaním trvalo udržiavajú vo vymedzenej oblasti. Ja takéto spoločenstvo nazývam biocenóza [Bioceonosis] alebo životná obec [Lebesgemeinde].[2]
• Malá encyklopédia biológie 1975: pozri vyššie
• Wörterbuch der Ökologie 2012: Biocenóza je spoločný výskyt druhov (rastlín, zvierat, mikroorganizmov), ktoré sú spolu náhodne alebo z dôvodu biologických vzťahov, vedia sa v danom životnom priestore ...udržať v dôsledku podobných nárokov na životné prostredie a jednostrannej alebo vzájomnej závislosti a sú prepojené v prvom rade trofickými vzťahmi.[3]
• Encyclopaedia Beliana: Biocenóza je zoskupenie populácií druhov rastlín, živočíchov, mikroorganizmov, baktérií a iných organizmov, ktoré spolu žijú v určitom priestore.[4]
• Biológia pre 3. roč. gymnázia: Všetky organizmy žijúce spoločne na určitom území tvoria biocenózu.[5]

Charakteristika

Vedný odbor zaoberajúci sa zákonitosťami vzťahov biocenózy je biocenológia. Určitá biocenóza žije na prirodzenom, istými ekoologickými faktormi charakterizovanom, ohraničenom priestore – biotope (napr. smrekový les, rašelinisko, močiar, vysokohorské pásmo). Organizmy schopné rásť len v podmienkach určitých vlastností sú ekoelementy (rastliny slanomilné, vápnikomilné, močiarové atď.). Kultúrnu biocenózu charakterizuje pestovateľský zásah človeka. Biocenóza je podmienená vlastnosťami prostredia (klimatickými, pôdnymi a topografickými).[1]

Časti biocenózy

Časti biocenózy zodpovedajú typom cenózy – pozri klasifikáciu cenózy v článku spoločenstvo (ekológia).

Referencie

1. Betina, V. a kol.: Malá encyklopédia biológie, 1975 (citované vo Filite: [1])
2. [2]
3. Schaeffer, M.: Wörterbuch der Biologie, 2012
4. biocenóza. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
5. Stloukal, M. a kol.: Biológia pre 3. ročník gymnázia, 1991