Besarabská gubernia

Mapa Besarabskej gubernie.

Besarabská gubernia bola gubernia na juhozápade európskej časti Ruského impéria v rokoch 1873 - 1917. Územne nadviazala na Besarabskú oblasť (1812 - 1873).

Údaje o rozlohe gubernie sa rozchádzajú, niektoré zdroje uvádzajú 44 399 km²[1], iné o niečo viac[1]. V roku 1889 mala 1 628 876 obyvateľov.

Geografická poloha

Besarabská gubernia sa nachádzala na krajnom juhozápade Ruského impéria medzi riekami Dnester, Prut a Dunaj, ktoré tvorili jej hranicu na severe, východe a juhu (Dunaj). Od rakúskej Bukoviny ju oddeľoval úzky pás riek, lesov a polí. Prut a Dnester guberniu oddeľovali od Rumunského kráľovstva (oblastí moldavského kniežatstva a Dobruže).

Mapa Besarabskej gubernie v roku 1883.

Dejiny

Po pripojení Besarábie k Ruskému impériu (1812) sa ruská vláda postupne postarala o zladenie zriadenia oblasti a to následne prispôsobila ostatným guberniám v krajine. V rokoch 1861 - 1875 sa v Besarábii uskutočnila roľnícka reforma, ktorá si vyžiadala vypuknutie vyše 80 roľníckych povstaní. Štyridsať jeden z nich musela potlačiť armáda.

Územným ziskom, ktoré Ruské impérium získalo na základe Berlínskej zmluvy (1878), bola juhozápadná časť Besarábie, v minulosti súčasť moldavského kniežatstva.

V polovici 70. rokov 19. storočia na území Besarábie začalo šíriť národníctvo a vznikli prvé hnutia a spolky. Na čele jedného z nich bol aj rumunský revolučný demokrat Nicolae Bosie-Codreanu.

Dňa 2. decembra 1917 poslanci krajského národného parlamentu Besarábie vyhlásili túto oblasť za Moldavskú národnú republiku a 27. novembra 1917 deklarovali pripojenie Besarábie k Rumunsku.

Pozri aj

• Dejiny Moldavska
• Besarábia
• Budžak
• Besarabská oblasť
• Znak Besarabskej gubernie
• Zoznam gubernií Ruského impéria

Poznámky

1. ^  Podľa encyklopedického slovníka autorov F. A. Brockhausa a I. A. Jefrona činila rozloha Besarabskej gubernie 45 631,7 km².

Referencie

1. Подробные карты Бессарабской губернии Archivované 2008-09-20 na Wayback Machine (po rusky)

Zdroj

• о цыганах в Бессарабии см. ст. А. Егунова в «Записках Б. областного статистич. комитета», т. I и А. Богданова, «Антропологическая выставка 1879 г.», т. I, стр. 179—193.
• Бутович В.Н.: Материалы для этнографической карты Бессарабской губернии.^[nefunkčný odkaz] — Киев, 1916.

Externé odkazy

• Список депутатов I - IV созыва госсударственной думы от Бессарабской губернии Archivované 2007-10-08 na Wayback Machine (po rusky)
• Население Бессарабской губернии по уездам и городам согласно переписи 1897 года^[nefunkčný odkaz] (po rusky)