|
Bedľa vysoká
 Bedľa vysoká (lat. Macrolepiota procera, staršie Lepiota procera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh jedlej huby z rodu bedľa (Macrolepiota). NázvySlovenské názvyOd 40./50. rokov 20. storočia je oficiálny slovenský názov tohto druhu bedľa vysoká[1][2][3][4][5][6], ktorý je prevzatý z češtiny (čes. bedla vysoká), pričom z češtiny je prevzaté aj samotné rodové meno bedľa (čes. bedla), ktoré v 19. storočí umelo zaviedol Presl prevzatím z poľštiny[7]. Nesprávne alebo staršie [v prvej polovici 20. stor.] sa používa(l) názov bedľa [alebo bedla] jedlá[8][9][10][11], ktorý je nesprávny už preto, že jedlé sú aj niektoré iné druhy bedlí[8]. Ďalší nesprávny názov je bedľa obyčajná[12]. Z 19. storočia je výnimočne doložený názov brezovec[13], inak však to, čo dnes nazývame bedľa vysoká, do prvej polovice 20. storočia nemalo odborný slovenský názov[14]. Ľudové názvy bedle vysokej sú: ambrelka, ambrél, ambrélovka[15] (anbríľovka[16]), bagoňa, bedľa (betľa[17], bedla), brezovec, crnovka, godola, chochluša, jedlá bedľa, jedľa bedľa, kráľovná, kochlačka, kochlička, kozarova mac (kozarova mať), kozia nôžka, kožušárka, kuku, kuky, kuky-muky, muchotrávka, parapel, parazól, parazólek, pastierska palica, pečiarka[18], pyšný mládenec, srnka, srnula, srňavka, svahovka, svákovka, vysoká nôžka.[7][19][14] Vedecké názvyZ početných latinských názvov sú dôležité najmä tieto (zoradené podľa roku):[20][21] s prívlastkom procerus:
ostatné:
Rozsah druhuNiektorí autori do druhu bedľa vysoká (Macrolepiota procera) zahŕňajú aj niektoré z nasledujúcich príbuzných taxónov, ktoré iní autori zaraďujú ako samostatné druhy:
Ojedinele sa bedľy vysokej zahŕňa aj bedľa zelenejúca (Macrolepiota olivascens). Rozšírenie a výskytBedľa vysoká je doložená na všetkých kontinentoch (vrátane Afriky), okrem Antarktídy, východnej Južnej Ameriky a väčšinou okrem príliš studených či príliš teplých klimatických oblastí.[14][26][27] Rastie hojne, jednotlivo alebo v skupinách, od júla (v Európa už od mája) do novembra, na holej zemi, v lístí alebo v tráve, a to najmä na svetlejších miestach v listnatých a ihličnatých lesoch alebo na okrajoch týchto lesov, na lúkach a rúbaniskách, v parkoch a na okrajoch ciest. Na Slovensku je všeobecne rozšírená od nížin po podhorské oblasti.[14][28] OpisKlobúk je 70 (100) - 300 mm široký. V mladosti je vajcovitý, guľovitý až zvoncovitý, v dospelosti plocho klenutý až plochý, v strede s výrazným zaobleným bradavkovitým hrboľom. V dospelosti je nápadne ľahký. Zvrchu je klobúk najprv hladký a je celý hnedý až tmavohnedý, ale rastom klobúka sa rozpuká na nepravidelné, koncentricky usporiadané šupinky variabilnej veľkosti, medzi ktorými je špinavobelavý, vláknito šupinkatý podklad (dužina). V strede okolo hrboľa však k rozpukaniu nedochádza, t. j. klobúk tu zostáva súvislo hnedý. Okraj klobúka je belavo páperistý. Lupene sú 10-18 mm široké, husté, vystriedané, od hlúbika odsadené úzkou medzerou, biele až krémové, pri okraji zaoblené.[29][14] Hlúbik je 180 (200) - 400 mm dlhý a 10-22 (na báze až 40) mm hrubý. Tvar má takmer valcovitý, hore je stenčený, dole je hľuzovito zhrubnutý. Najprv je vatovito vypchatý, neskôr je rúrkovito dutý a drevnatý. Za mladi je celý hnedý až tmavohnedý, neskôr sa na povrchu rozpukáva na nepravidelné šupiny, medzi ktorými presvitá bledšia či biela dužina. V jeho hornej tretine je posuvný prsteň, ktorý je hrubý, blanitý až vatovitý, má dva rozstrapkané okraje, na vrchnej strane je špinavobelavý a na spodnej strane je hnedastý. Hľuzovitá báza býva obyčajne od vystupujúceho mycélia bielo plstnatá.[29][14] Dužina je biela, na reze nemení farbu. V klobúku je v dospelosti vatovitá, v hlúbiku je v dospelosti tvrdá až vláknito drevnatá. Dobre chutí a príjemne vonia.[29] Výtrusný prach je biely až krémový. Výtrusy majú rozmery 12,5-18 × 8-12 µm. Sú elipsoidné až vajcovité, hladké, hrubostenné, bezfarebné, dextrinoidné. Majú nápadný klíčny pór.[14] Bazídiá majú rozmery 30-43 × 12-17 µm. Sú štvorvýtrusné, tenkostenné a bezfarebné.[14] Cheilocystidy majú rozmery 15-60 × 9-23 µm. Sú nepravidelne valcovité, vrecovité až kyjakovité, a sú bezfarebné. Pleurocystidy chýbajú.[14] Možnosť zámenyMožná je zámena bedľy vysokej s niektorým z následujúcich druhov:[14][30]
VýznamBedľa vysoká je výborná jedlá huba. Dnes sa zbiera často, ale na Slovensku ešte na začiatku 20. storočia hubári túto hubu vôbec nezbierali. Mladé (t. j. ešte uzavreté) klobúky sú vhodné na plnenie (napr. sa plnia mäsom a zapekajú) alebo sú výborné nakladané v octovom náleve; dospelé klobúky sa zvyčajne vyprážajú na spôsob viedenského rezňa. Bedľa vysoká je tiež vhodná do hubových praženíc. Je vhodná i na sušenie. Zo sušených plodníc možno pripraviť hubový prášok. V tradičnej čínskej medicíne sa bedľa vysoká používa na podporu trávenia.[14][29][32][1] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||
.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
