Narodil sa ako jediný syn poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta II. Silného a jeho manželky Kristíny Eberhardíny, dcéry Kristiána Ernesta, markgrófa z Brandenburg-Bayreuthu, a jeho druhej manželky Sofie Lujzy Württemberskej. Manželstvo Augustových rodičov bolo čisto politickým a veľmi nešťastným zväzkom. Starostlivosť o chlapca prevzala jeho babička, matka Augusta II. Anna Žofia Dánska.
Už od roku 1704 sa uvažovalo o jeho sobáši s Máriou Jozefou (* 1699 – † 1757), najstarším dieťaťom cisára Jozefa I. a jeho manželky Amálie Wilhelmíny Brunšvicko-lüneburskej. Mária sa však nesmela vydať za nekatolíka. V roku 1712 August konvertoval ku katolíctvu a rokovania začali naberať konkrétnejšie obrysy. Dňa 20. augusta1719 sa August vo Viedni s Máriou Jozefou oženil. Prostredníctvom tohto sobáša medzi Wettinovcami a Habsburgovcami ženíchov otec August II. Silný dúfal, že zaistí Sasku lepšiu pozíciu v prípadnej vojne o následníctvo Habsburskej monarchie. Najstarší syn páru Fridrich Kristián Saský ale nasledoval svojho otca a stal sa tiež saským kurfirstom.
Mária Jozefa mala teoretickú šancu stať sa dedičkou habsburských dŕžav, keby jej otec ani strýko nesplodili syna, o túto šancu ju však pripravila Pragmatická sankcia jej strýka Karola VI. v prospech jeho dcéry Márie Terézie. V roku 1740 si napriek tomu nárokovala rakúsky trón, nie však pre seba, ale pre svojho manžela; tento boj vzdala v roku 1742 a Sasko čoskoro s Rakúskom uzavrelo alianciu.
Po smrti svojho otca (1. februára1733) sa August stal saským kurfirstom. Poľským kráľom sa stal za pomoci Rakúska a Ruska. Ako kráľ sa príliš o Poľsko nestaral a prenechával riešenie problémov na grófa von Brühl. V roku 1756 na Sasko zaútočilo Prusko. Po kapitulácii saskej armády odišiel August III. do Poľska a nechal svoju rodinu v Drážďanoch. Zomrel v roku 1763.
Potomkovia
S Máriou Jozefou mali sedem synov a osem dcér, štyri z týchto pätnástich detí však zomreli už v útlom veku:
August III. z Božej milosti kráľ poľský, veľkovojvoda litovský, vojvoda ruský, pruský, mazovský, žmuďský, kyjevský, volyňský, podolský, podleský, livónsky, smolenský, siverský, černigovský a tiež dedičný vojvoda saský a kurfirst.
Celý titul v latinčine:
Augustus Tertius, Dei gratia rex Poloniae, magnus dux Lithuaniæ, dux Russiæ (Rutheniae), Prussiæ, Masoviæ, Samogitiæ, Kijoviæ, Volhiniæ, Podoliæ, Podlachiæ, Livoniae, Smolensciæ, Severiæ, Czerniechoviæque, nec non hæreditarius dux Saxoniæ et princeps Elector.
Tituly a oslovenie
1696 – 1697: Jeho výsosť, saský princ
1697 – 1733: Jeho kráľovská výsosť, poľský, litovský a saský princ
1733 – 1763: Jeho veličenstvo, poľský kráľ, litovský veľkovojvoda a saský vojvoda a kurfirst