Atlas klub

Atlas klub (Espresso, Klub mladých)
Budova, kde sídlil Atlas klub, krátko pred demoláciou (v strede) s kostrou budúceho bytového domu (vľavo)
Základné údaje
Sloh	funkcionalizmus (budova)
Materiál	betón, železobetón (budova)
Výstavba	1949 (budova) 2. pol. 50. rokov/60. roky 20. storočia (klub)
Prestavba	začiatok 70. rokov (Klub mladých), 1973 (Atlas klub)
Zánik	90. roky 20. storočia (klub) 2006 – 2008 (budova)
Majiteľ
Posledný majiteľ	Socialistický zväz mládeže
Poloha
Adresa	Mladoboleslavská 1 (predtým Sládkovičova) 902 01 Pezinok
Súradnice	48°17′24″S 17°16′03″VSúradnice: 48°17′24″S 17°16′03″V
Poloha v rámci Slovenska
Architektonický portál

Atlas klub (Pezinok) (iné názvy: Klub Atlas Sládkovičova, Atlas-klub;[1] predtým Espresso, Klub mladých) bol mládežnícky klub nachádzajúci sa na prízemí juhozápadnej časti budovy mestského kúpaliska v Pezinku.

História

Pôvodné Espresso, prezývané „Píčbar“, fungujúce v 60. rokoch 20. storočia bolo miestom, kde sa konávali posedenia pri hudbe, fonotéky, posedenia pri bublinkách atď. Zaniklo v roku 1969 a neskôr budova pripadla Socialistickému zväzu mládeže, ktorý tu začiatkom 70. rokov zriadil Klub mladých.[2]

V roku 1973 pod hlavičkou SZM vznikol Atlas klub. Priestory prešli rekonštrukciou, pribudli toalety. Úzka a taktiež dlhá koncertná sála klubu mala kapacitu asi 50 ľudí, nachádzal sa tu bar, stoly so stoličkami pri stĺpoch a tanečný parket. Prezentovala sa tu poézia, próza, divadlo, fotografie, výtvarné umenie a najmä hudba.

Prvý koncert v Atlas klube sa konal už v roku 1975. Klub bol pre hudobníkov skúšobňou i koncertnou sálou, umelecké diela tu vystavovali socialistickým režimom zakázaní umelci, každoročne sa tu konal karneval a nachádzala sa tu vývesná skrinka s nadchádzajúcimi podujatiami. Vznikol tu aj nápad zorganizovať festival Koncert mladosti na pezinskom amfiteátri.

Predsedom Atlas klubu bol Pepo Šimurda, v 80. rokoch ho nahradil posledný predseda Vladimír „Vlado“ Raždík. Počas Raždíkovho vedenia Atlas klub slúžil najmä na diskotéky regionálnych diskdžokejov, ako napr. Ladislav „Laco“ Gavorník, Milan Ides a Dušan Dobrovoda. Vstupné na diskotéky stálo 2 Kčs a konali sa od 20. hodiny do 22. alebo 23. hodiny. Neskôr sálu vyprázdnili príslušníci Verejnej bezpečnosti. Nápojmi, ktoré vtedajšia mládež s obľubou pila v klube, boli víno, Pepsi Cola a Mirinda. Okrem povinného zúčastnenia sa každoročných osláv Sviatku práce na pódiu pri Hoteli Grand na Leningradskom námestí sa klub politicky vôbec neangažoval.

Začiatkom 90. rokov bol spolu s kúpaliskom zatvorený a po tom, ako v roku 1996 kúpalisko prepadlo štátu, bolo zbúrané. Budova, kde sa klub nachádzal, bola zbúraná až medzi rokmi 2006 a 2008.

Referencie

1. BORIŠ, Pavol; ŠTRBA, Ján; BITTNER, Petter. Koncerty mladosti Pezinok '76 – '77 – československý Woodstock. [s.l.] : OZ P.R.D., 2007. ISBN 978-80-968427-9-7.
2. BITTNER, Petter; BORIŠ, Pavol. Pezinok – bigbeatown. [s.l.] : Renesans, 2001. ISBN 80-968427-2-2. S. 27.

Zdroje

• Atlas klub Pezinok - Srdce Pezinka, združenie [online]. www.srdcepezinka.sk, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
• Spomienka na bývalé kúpalisko. Pezinčan, júl 2013. Dostupné online [cit. 2022-08-02]. Archivované 2022-08-02 z originálu.
• KOTES, Dominik. Rebeli s ľadovou vodou a vínom [online]. Webjournal 2.0, 2023-11-15, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.