Armen Sarkisjan
Armen Vardani Sarkisjan[1] (* 23. jún 1953, Jerevan[2]) je arménsky politik, fyzik, diplomat, podnikateľ, vysokoškolský pedagóg a informatik, v rokoch 1996 až 1997 predseda vlády Arménska a od roku 2018 prezident Arménska. ŽivotopisZačiatkyVyštudoval Jerevanskú štátnu univerzitu, fakultu teoretickej fyziky a matematiky. V rokoch 1976 až 1984 bol profesorom fyziky a zakladateľom Katedry počítačového modelovania zložitých systémov na Jerevanskej štátnej univerzite. V rokoch 1984 až 1985 a 1989 až 1991 bol hosťujúcim výskumným pracovníkom a neskôr profesorom na University of Cambridge, Inštitúte matematiky Londýnskej univerzity. V rokoch 1991 až 1995 bol veľvyslancom Arménska v Spojenom kráľovstve.[2] Zároveň bol „hlavným veľvyslancom“ v Európe, veľvyslancom v Európskej únii, Belgicku, Holandsku, Luxembursku a Vatikáne (do roku 1999). V rokoch 1995-1996 pôsobil ako vedúci misie Arménskej republiky pri EÚ.[3] Premiérom a ďalšia kariéraDňa 1. novembra 1996 sa Armen Sarkissian stal piatym predsedom vlády Arménska.[3] Keď bol Sarkisjan na čele vlády, snažil sa zriadiť sídla medzinárodných spoločností v Jerevane.[2] Vo volebnom období pôsobil len štyri mesiace a úrad opustil 28. februára 1997.[3] Podľa niektorých správ bola dôvodom údajná zrážka s vtedajším ministrom obrany Vazgenom Sargsjanom. Oficiálne správy naznačovali, že odstúpil z dôvodu naliehavej potreby podstúpiť liečbu vážnej choroby.[2] V roku 1998 bol znovu vymenovaný za veľvyslanca v Spojenom kráľovstve a pôsobil až do roku 20. apríla 2000, kedy ho z funkcie odvolal vtedajší prezident Robert Kočarjan. Je zakladajúcim prezidentom Eurasia House International (od roku 2000).[3] Viac ako tucet rokov pôsobil ako hlavný poradca British Petroleum, Alcatel, Telefónica, Bank of America Merrill Lynch a ďalších nadnárodných korporácií.[2] Začiatkom roku 2000 Sarkisjan vytvoril niekoľko investičných spoločností ako Knightsbridge Group a Highbury Group. V roku 2002 Sarkisjan založil každoročné Euroázijské mediálne fórum v Astane.[2] V roku 2009 založil nadáciu Yerevan My Love. V máji 2013 Sarkisjan sprevádzal princa Charlesa počas jeho cesty do Arménska ako hosť nadácie.[2] V septembri 2013 bol tretíkrát vymenovaný za veľvyslanca Arménska v Spojenom kráľovstve a v tejto funkcii pôsobil až do roku 2018.[3] Prezidentský postPred prezidentskými voľbami roku 2018 v súlade s vtedajšími ústavnými reformami týkajúcimi sa prezidentského úradu nebol členom žiadnej politickej strany.[2] V januári 2018 vtedajší prezident Serž Sarkesjan navrhol Armena za svojho nástupcu. 2. marca 2018 arménsky parlament zvolil za nového prezidenta krajiny Armena Sarkisjana v pomere hlasov 90:10.[4] Sarkesjan sa stal prvým prezidentom krajiny zvoleným parlamentom.[5] V apríli prebehla jeho inaugurácia do funkcie prezidenta.[6] 2. mája 2018 vylúčil možnosť svojej kandidatúry za ďalšieho premiéra krajiny a vyvrátil tak správy miestnych médii, že hodlá kandidovať so zámerom vyriešiť krízu v krajine, ktorú od apríla sužujovali rozsiahle protesty opozície.[7] V máji 2018 odvolal na žiadosť novozvoleného premiéra Nikola Pašinjana šéfa tamojšej polície i bezpečnostnej služby.[8] V novembri 2020 v televíznom prejave vyhlásil, že požaduje predčasné parlamentné voľby ako reakciu na politickú krízú, ktorá vypukla 10. novembra ako dôsledok vyhlásenia o ukončení bojov v Náhornom Karabachu, ktoré prostredníctvom videokonferencie podpísali okrem arménskeho premiéra Nikola Pašinjana aj azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin.[9] V januári 2021 sa Sarkisjan nakazil koronavírusom. Pozitívny výsledok testu na koronavírus mal po tom, ako na Nový rok absolvoval cestu do Británie, kde údajne oslavoval spolu so svojou rodinou v Londýne.[10] V auguste 2021 vymenoval do funkcie staronového predsedu vlády Pašinjana. Stalo sa tak po predčasných voľbách, ktoré sa uskutočnili 20. júna toho roku.[11] V januári roku 2022 podal demisiu. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že prezident nemá dostatočné nástroje, aby v ťažkých časom ovplyvňoval dôležité procesy v domácej a zahraničnej politike.[12] Arménsky parlament jeho demisiu potvrdil 1. februára.[13] Sarisjana vo funkcii vystriedal Vahagn Chačaturjan.[14] Zastupiteľský úrad SR v ArménskuPri príležitosti otvorenia Zastupiteľského úradu SR v Jerevane sa vo februári 2020 Sarkesjan stretol so slovenským ministrom zahraničných veci Miroslavom Lajčákom. Vláda SR schválila vytvorenie zastupiteľského úradu v Jerevane v roku 2019.[15] Osobný životJe ženatý s jednou z najuznávanejších autoriek kníh pre deti Nouneh Sarkisjan, s ktorou má dvoch synov.[2][3] Ma tri vnúčatá.[2] Iné projekty
Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia