Antigonos z Karystosu (spisovateľ)Antigonos (starogr. Ἀντίγονος) bol grécky spisovateľ, sochár a maliar v 3. storočí pred Kr.[1][2] Antigonos, rodák z eubójskeho mesta Karystos, žil v 3. storočí pred Kr. Bol zrejme totožný so sochárom a maliarom rovnakého mena.[1] Okrem odborných diel o sochárstve a maliarstve,[3] písal o rôznych podivuhodných javoch v prírode (paradoxografické dielo),[1] ale jeho najvýznamnejším písomným dielom boli Životopisy slávnych filozofov (toto dielo ho preslávilo[1]).[2] V tomto diele napísal životopisy filozofov Akadémie - Kratea, Krantora, Polemóna a svojho priateľa Arkesilaa, tiež životopis svojho učiteľa Menedéma a peripatetika Lykóna, životopisy skeptikov Pyrrhóna[4] a Timóna[5] a stoikov Zenóna a Dionysia. Veľkú pozornosť venoval literárnemu životu svojich filozofov, ich spoločným debatám a hostinám (symposiach[6]), pričom sa nevyhýbal ani pikantným historkám.[5] Mal tiež zmysel pre individuálny život svojich postáv, porozumenie pre ich osobné záľuby, ako o tom svedčia zachované zlomky z jeho diela citované v životopisnom diele O osobnostiach filozofie od Diogena Laertia a tiež u Athénaia.[2] Jeho dielo bolo dôležitým prameňom, nielen pre historikov Akadémie, ale aj pre Hérakleida Lemba a Sótióna a pre Apollónida z Nikaie v jeho Komentári k Timónovým Sillom (silloi - pamflety na filozofov)[2] Antigonos ako sochár pôsobil na dvore pergamonského kráľa Attala I., kde spolu s Fyromachom, Epigonom a Stratonikom pracoval na reliéfoch Pergamonského oltára, diela oslavujúceho víťazstvo Attala nad Galmi.[2][7] Rímsky spisovateľ Plinius vo svojom spise O prírode uvádza, že bol aj dobrým maliarom.[3] Referencie a bibliografia
|
Portal di Ensiklopedia Dunia