|
Anfinsenova dogma Anfinsenova dogma, známa i ako termodynamická hypotéza, je postulát molekulárnej biológie, ktorý hovorí, že tvar bielkovín je daný ich sekvenciou.[1] Presnejšie hovorí, že natívna štruktúra bielkovín, aspoň pre malé globulárne bielkoviny, je pri štandardných podmienkach určená len poradím aminokyselín danej bielkoviny.[2] Toto tvrdenie vyslovil nositeľ Nobelovej ceny Christian B. Anfinsen na základe svojho výskumu skladania ribonukleázy A.[3][4] Tento postulát tvrdí, že za daných podmienok (teplota, koncentrácia roztoku a jeho zloženie, atď.), pri ktorom prebieha skladanie bielkoviny, je natívna štruktúra bielkoviny jedinečným, stabilným a kineticky dostupným minimom voľnej energie. Inak povedané, existujú tri podmienky pre tvorbu unikátnej štruktúry bielkoviny:
VýnimkyNiektoré bielkoviny vyžadujú pomoc od iných bielkovín, tzv. šaperónov, aby sa správne poskladali. Toto možno pokladať za výnimku z Anfinsenovej dogmy. Šaperóny však evidentne nemenia finálnu štruktúru bielkoviny a primárne napomáhajú predchádzať agregácii bielkovín pred tým, než sa bielkoviny správne poskladajú. Minimálne niektoré šaperóny sú však vyžadované na to, aby sa cieľové proteíny správne poskladali.[5] Mnohé bielkoviny sa môžu agregovať alebo chybne poskladať. Príkladom takýchto bielkovín sú prióny, ktoré predstavujú stabilné konformácie bielkovín, ktoré sa lišia od natívnej štruktúry daných bielkovín. V prípade bovinnej spongiformnej encefalopatie (chorobe šialených kráv) sa natívne bielkoviny preskladajú a zmenia svoju konformáciu, čo vedie k smrteľnému hromadeniu amyloidov. Medzi ďalšie choroby, pri ktorých dochádza k tvorbe amyloidov a ktoré takisto predstavujú výnimky z Anfinsenovej dogmy, patrí Alzheimerova choroba a Parkinsonova choroba.[6] Niektoré bielkoviny majú viacero natívnych štruktúr a menia svoj tvar podľa externých faktorov. Príkladom je bielkovinový komplex KaiB, ktorý mení svoj fold v priebehu dňa a funguje ako hodiny pre sinice. Predpokladá sa, že 0,5-4 % bielkovín v PDB menia svoj tvar.[7] Zmena štruktúry je poháňaná interakciou bielkoviny s malými ligandmi alebo inými bielkovinami, chemickou úpravou bielkoviny (napr. fosforyláciou) alebo zmenou okolitých podmienok, napríklad teploty, pH alebo membránového potenciálu. Každá štruktúra môže odpovedať buď globálnemu minimu voľnej energie bielkoviny za daných podmienok, alebo kineticky zachytenému vyššiemu lokálnemu minimu voľnej energie.[8] Referencie
Literatúra
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anfinsen's dogma na anglickej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia
