Andokidov maliar

Andokidov maliar je konvenčné meno gréckeho vázového maliara, pôsobiaceho približne v rokoch 530 až 515 pred Kr.[1]

Andokidov maliar bol aténsky maliar, ktorý je pomenovaný po hrnčiarovi Andokidovi, pre ktorého pracoval.[1] Hrnčiar Andokides sa podpísal (ΑΝΔΟΚΙΔΕΣ ΕΠΟΙΕΣΕ, „ΕΠΟΙΕΣΕΝ“ – Andokides zhotovil[2]) na deväť váz, z ktorých tento anonymný umelec vyzdobil päť. Okrem týchto váz (amfor) sa mu na základe maliarskeho štýlu pripisuje mnoho ďalších a zoznam jeho diel je veľmi pestrý, zahŕňa čiernofigúrové, červenofigúrové vázy (túto maliarsku techniku používal ako jeden z prvých gréckych umelcov[3]), vázy s dvojitým dekorom (z jednej strany čiernofigúrové, z druhej červenofigúrové) a zrejme najstaršiu vázu s použitím vázovej maľby na bielom podklade.[4] Uprednostňoval väčšie formy nádob (najmä amfory), kde sa dali nové výdobytky vázovej maľby vo veľkoformátových figurálnych scénach efektívnejšie demonštrovať a ďalej rozvíjať.[5] Predpokladá sa, že sa svojmu remeslu vyučil u majstra Exékia.[6][7]

Čiernofigúrovú stranu amfory možno vyzdobil Maliar Lysippida,[8] Staatliche Antikensammlungen 2301, Mníchov	Červenofigúrová strana amfory od Andokidovho maliara

Amfory v dvojakom maliarskom štýle sa považujú za prechodné štádium medzi týmito dvoma štýlmi atického vázového maliarstva, pretože predvádzali obe techniky súčasne, čiernofigúrovú techniku na jednej strane vázy a červenofigúrovú na druhej strane.[9] Najznámejšia amfora (typu A) s dvojitým dekorom od Andokidovho maliara uložená mníchovskom múzeu (Staatliche Antikensammlungen 2301), datovaná približne do rokov 520 – 510 pred Kr., na jednej strane zobrazuje v červenofigúrovej technike bohyňu Aténu blížiacu sa k lôžku odpočívajúceho Herakla pod viničom (podľa inej verzie možno Dionýza[10]), na druhej strane maľba v čiernofigúrovej technike, zobrazuje Aténu a Herma ako prichádzajú pozdraviť Herakla (podľa zbraní ,meča, tulca a luku, možno ležiacu postavu s kantharosom v ruke označiť ako Herakla na symposiu[10]).[11] Detaily maľby, najmä v prípade Atény, stvárňujú jej odev oveľa bohatšie (prepracovanejšie) na červenofigúrovej strane. Hoci táto maliarska scéna ešte nie je celkom realisticky stvárnená (napr. zobrazenie drapérie Atény nie je priehľadné), zobrazenie tu už vykazuje zvýšený záujem o realizmus.[12]

Atická amfora (typu A), cca 530 pred Kr., Metropolitan Museum of Art, 63.11.6, New York

Okolo roku 530 pred Kr. bola červenofigúrová technika vázovej maľby predstavená v dielni aténskeho hrnčiara Andokida. Hoci sa stala primárnym spôsobom zdobenia váz, spočiatku bola jedna z niekoľkých experimentálnych techník.[13] Amfora podpísaná hrnčiarom Andokidom z Metropolitného múzea v New Yorku (Metropolitan Museum of Art, 63.11.6) môže byť najstaršou vázou, ktorú namaľoval Andokidov maliar.[14] Táto amfora je pozoruhodná tým, že kombinuje techniku červenofigúrovú, čiernofigúrovú a techniku vázovej maľby na bielom podklade (technika na bielom podklade ešte nebola zdokonalená; čierna farba („glazúra“) sa poriadne nespojila s bielym podkladom a tak sa na niektorých miestach odlupovala.[14]). Scéna na jednej strane vázy zobrazuje Herakla s kyjakom a boha Apolóna s lukom a šípmi, ako zápasia o delfskú trojnožku, zatiaľ čo sa na nich Aténa a Artemis pozerajú. Na opačnej strane je zobrazený boh Dionýzos medzi satyrom a mainádou (niektoré vázy s kombináciou červenofigúrovej a čiernofigúrovej techniky maľby sú dielom jedného maliara, v tomto konkrétnom prípade sú autormi tohto diela s najväčšou pravdepodobnosťou dvaja umelci, a to Andokidov maliar červenofigúrovej a Maliar Lysippida čiernofigúrovej časti[15]).[13]

• 
  Atická červenofigúrová amfora (typu A), hrnčiar: Andokides, maliar: Andokidov maliar, cca 530 pred Kr. ,Louvre G1 Paríž
• 
  Atická amfora s dvojitým dekorom, na červenofigúrovej strane Andokidov maliar zobrazil Herakla zápasiaceho s nemejským levom, British Museum 1839, Londýn

Referencie

1. Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 31.
2. Samuel Birch. History of Ancient Pottery. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0808-191-7. S. 46.
3. Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Praha : Diderot, 2000. ISBN 978-80-9027-233-0. S. 298.
4. J. D. Beazley, Mary B. Moore, Dietrich Von Bothmer. The Development of Attic Black-figure. Berkeley : University of California Press, 1986. ISBN 978-05-2005-593-3. S. 69.
5. John Boardman. Rotfigurige Vasen aus Athen. Mainz am Rhein : P. von Zabern, 1981. ISBN 978-38-0530-234-0. S. 61.
6. Sheramy D. Bundrick. Athens, Etruria, and the Many Lives of Greek Figured Pottery. Wisconsin : University of Wisconsin Pres, 2019. ISBN 978-02-9932-100-0. S. 208-209.
7. Gustav Weiß. Keramika - umění z hlíny. Praha : Grada Publishing a.s, 2007. ISBN 978-80-2471-954-2. S. 80.
8. Collectif. The Iconography of Greek Cult in the Archaic and Classical Periods. Liége : Presses universitaires de Liège, 2013. ISBN 978-28-2182-892-6. S. 81.
9. Panos Valavanēs, Dimitris Kourkoumelis. Chaire Kai Piei. Athens : Hatzimichalis Estate, 1996. ISBN 978-96-0858-861-5. S. 48.
10. Cornelia Isler-Kerényi. Dionysos in Classical Athens. Leiden : BRILL, 2014. ISBN 978-90-0427-012-1. S. 24.
11. David Joseph Hernández. The Symposion Theme on Attic Red-figure Vases. Berkeley : University of California, 1976. S. 17.
12. Athina Mitropoulos, Laura Snook, Alastair Thorley. OCR Classical Civilisation A Level Components 23 and 24. London : Bloomsbury Publishing, 2017. ISBN 978-13-5002-096-2. S. 177.
13. Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.), Carlos A. Picón, Richard Daniel De Puma. Art of the Classical World in the Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 2007. ISBN 978-15-8839-217-6. S. 423.
14. Dietrich Von Bothmer. Greek Vase Painting. New York : Metropolitan Museum of Art, 1987. ISBN 978-08-7099-488-3. S. 29.
15. Michael Byron Norris. Greek Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 2000. ISBN 978-08-7099-972-7. S. 170.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andokidov maliar

Umelecký portál