Anatomické postavenie

Anatomické roviny - mediálna, transverzálna a frontálna (koronárna)

Anatomické postavenie alebo anatomická poloha je schematická konvencia na opisovanie relatívnej morfológie ľudského tela - všetky pojmy z anatómie sa vzťahujú na situáciu, keď je telo v „anatomickom postavení“. V tejto polohe stojí postava vzpriamene, tvárou k popisovateľovi, stojí celou plochou plosiek nôh na podložke, mierne rozkročená. Ruky má mierne odtiahnuté od tela, vystreté, dlane s vystretými prstami otočené k pozorovateľovi.

Anatómia je opisná veda, a preto využíva presné a rozsiahle názvoslovie, ktorým opisuje nielen jednotlivé časti a orgány ľudského tela, ale aj ich polohu a postavenie voči ostatným. Aby bolo toto možné, je ľudské telo pri popisovaní v určitej štandardizovanej polohe, ktorú voláme anatomické postavenie.

Anatomické roviny

Mediánna a sagitálna rovina

Telom v anatomickom postavení možno viesť viacero rovín. Mediánna rovina prechádza stredom ľudského tela odhora až nadol a rozdeľuje ho na pravú a ľavú identickú polovicu.
Poloha nejakej štruktúry bližšie k mediánnej rovine sa označuje ako mediálna, ďalej od nej ako laterálna (lat. latus - bok). Označenie ipsilaterálne sa vzľahuje k polohe na tej istej strane tela, kontralaterálne k niečomu na opačnej strane tela a označenie bilaterálne vyjadruje, že sa nejaká štruktúra nachádza na oboch stranách.

Ako sagitálna rovina (lat. sagitta - šíp) sa označuje akákoľvek rovina, ktorá prebieha paralelne s mediálnou rovinou.

Koronárna alebo frontálna rovina

Koronárna alebo frontálna rovina rozdeľuje telo na prednú a zadnú polovicu. Je rovnobežná s čelom (lat. frons - čelo) Prebieha kolmo na mediálnu rovinu a rovnako ako ona prebieha telom odhora nadol v jeho dlhej osi. Termín posterior alebo dorsalis (lat. dorsum - chrbát) sa vzťahuje na štruktúry, ktoré sú v zadnej časti tela za touto rovinou, termín anterior alebo ventralis (lat. venter - brucho) zasa na štruktúry v jeho prednej časti pred touto rovinou.

Transverzálna rovina

Transverzálna alebo horizontálna rovina prebieha kolmo na obe predchádzajúce a rozdeľuje telo na hornú a dolnú polovicu. Poloha nad touto rovinou sa označuje superior, poloha pod ňou inferior. Synonymami sú termíny kraniálny (bližšie k hlave, lat. cranium - lebka) a rostrálny (lat. rostrum - rypák) pričom rostrálny používame, ak sa pohybujeme v rámci hlavy a opačným termínom je kaudálny (bližšie k chvostu/nohám, lat. cauda - chvost).

Šikmé roviny

Sú to roviny vedené v šikmých uhloch na tie vyššie uvedené.

Termíny týkajúce sa pohybu

• Flexia - vždy, keď dochádza k zmenšeniu uhla medzi kosťami alebo časťami tela. Tento termín sa používa výhradne na opis pohybu pozdĺž sagitálnej alebo mediálnej roviny. Flexiou je napríklad ohnutie ruky v lakti alebo predklon.
• Extenzia - opak flexie (niekedy tiež dorzálna flexia); uhol sa zväčšuje. Tento termín sa používa výhradne na opis pohybu pozdĺž sagitálnej alebo mediálnej roviny. Extenziou je napríklad vystretie ruky v lakti alebo návrat z predklonu do strednej polohy.

• Addukcia - vždy, keď dochádza k zmenšeniu uhla medzi kosťami alebo časťami tela. Tento termín sa používa výhradne na opis pohybu pozdĺž koronárnej roviny. Addukciou je napríklad pripaženie rúk k telu.
• Abdukcia - opak addukcie; uhol sa zväčšuje. Tento termín sa používa výhradne na opis pohybu pozdĺž koronárnej roviny. Abdukciou je napríklad upaženie.
• Rotácia - pohyb celej končatiny v smere hodinových ručičiek (laterálne) alebo proti ich smeru (mediálne). Na určenie smeru rotácie sa tiež používajú termíny vnútorná a vonkajšia rotácia.
  • Pronácia - ide o rotáciu ruky tak, že dlane smerujú dozadu. Nie je to mediálna rotácia - tá sa týka celej končatiny a jej podmienkou je jej čiastočná flexia.
  • Supinácia - rotácia ruky tak, že dlaň smeruje dopredu. Takáto je poloha ruky v anatomickom postavení.

• Protrúzia - pohyb objektu dopredu. Termín sa často používa pri opise pohybu sánky.
• Retrúzia - opak protrúzie.

• Elevácia - pohyb nahor. Často v súvislosti s opisom pohybu ramena.
• Depresia - pohyb nadol, opak elevácie.

• Cirkumdukcia - špeciálny typ pohybu, ktorý pozostáva z addukcie, flexie, extenzie a abdukcie. Výsledný pohyb má cirkulárny charakter (krúžiaca končatina opisuje plášť kužeľa) - napríklad rotačný pohyb hornej končatiny v ramennom kĺbe.

• Stredná poloha - poloha, pri ktorej je kĺbne puzdro najmenej napnuté.

Špeciálne prípady

Noha a ruka

Dlaň (lat. palma) ruky korešponduje s ploskou (lat. planta) nohy, a chrbát (lat. dorsum) ruky korešponduje s priehlavkom (lat. dorsum) nohy.

Z tejto analógie vychádza termín dorziflexia - ohnutie nahor (tzv. pravá flexia) a termín plantárna flexia - ohnutie nadol (pravá extenzia).

Termín volárny, používaný najmä v ortopédii, je synonymom termínov palmárny and plantárny.

Noha je tiež schopná pohybov i pozdĺž iných osí, vďaka pohyblivosti členkového kĺbu. Tieto pohyby sú:

• Everzia - pohyb plosky nohy preč od mediálnej roviny.
• Inverzia - opak everzie.

Rotácia ruky v smere otočenia dlane dozadu sa nazýva pronácia, v smere otočenia dlane dopredu supinácia.

• Proximálny - bližšie k trupu.
• Distálny - ďalej od trupu (bližšie k prstom).
• Ulnárny - vnútorný, bližšie k lakťovej kosti (ulna).
• Radiálny - vonkajší, bližšie k vretennej kosti (radius).
• Tibiálny - vnútorný, bližšie k holennej kosti - píšťale (tibia).
• Fibulárny - vonkajší, bližšie k ihlici (fibula).

Ostatné

V anatomickom postavení je penis v erekcii a smeruje nahor, teda zadná strana penisu je normálne tou, ktorú by sme označili ako hornú.

Jazyk má dorzálnu stranu tú, ktorá smeruje nahor.

Perineum je osobitnou štruktúrou pre pôrodníkov a gynekológov. Za centrum sa tu považuje telo perinea a okolitá anatómia sa popisuje vo vzťahu k tomuto telu, ktoré je „centrom všetkého“.

Ostatné termíny polohy

• Internus - vnútorný, hlbšie v tele.
• Externus - vonkajší, bližšie k povrchu tela.
• Dexter - pravý, vpravo.
• Sinister - ľavý, vľavo.
• Superficialis - povrchový.
• Profundus - hlboký.
• Oralis - orálny, smerom k ústam.
• Aboralis - smerom od úst.

Literatúra

• ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Anatomické názvosloví, s. 68-72. (po česky)