|
Amused to Death
Amused to Death je tretí sólový album bývalého člena skupiny Pink Floyd Rogera Watersa. Vydaný bol v roku 1992. Waters údajne päť rokov pred jeho vydaním zbieral inšpiráciu pozeraním/ prepínaním televíznych kanálov. Album je plný irónie a čierneho humoru, horkej pravdy o svete, o chamtivosti, o hľadaním spojnice medzi zábavou na športových kolbištiach, rallye, vojnou v priamom prenose s potrebou ľudských más anonymne a pasívne sa prizerať na nešťastie druhých. Výroba: Roger Waters a Patrick Leonard Zoznam skladieb
Texty a hudba všetkých skladieb: Roger Waters. Účinkujú
O albumeInšpiráciaNázov albumu pochádza z útlej knižočky Neila Postmana „Amusing Ourselves to Death“, ktorá je o mediálnej histórii a o vplyve politickej komunikácie cez médiá. Album je nahratý 3- D technikou nazvanou Q Sound. Môžeme na ňom počuť hudobníkov a spevákov ako sú Jeff Beck, Ron Henley, Andy Fairweather-Lowe, Steve Luthaker, Jeff Porcaro, Rita Coolidge, P. P. Arnold a športového komentátora, ktorý je považovaný za „Hlas NBA“ – Marva Alberta. Z väčšej časti je album Amused to Death inšpirovaný dianím okolo prvej vojny v Perzskom zálive, okrem jednej skladby, ktorá bola napísaná dlhšiu dobu pred operáciou Púštna Búrka. VšeobecneWaters hovorí o koncepcii albumu:
Waters patrí k obdivovateľom rozhlasových hier. Páči sa mu na nich, že počas počúvania je otvorená cesta pre poslucháčovu predstavivosť. Koncepcia a spracovanie albumu Amused to Death je príkladom využitia tohto fenoménu. Album Amused to Death patrí medzi diela, ktoré nie sú na jedno vypočutie. Opakovaným prehrávaním poslucháč začína vnímať nové dialógy, zvuky, vrstvenie témy, ktoré provokuje jeho fantáziu. Jimm Ladd o tomto albume hovorí:
Popis jednotlivých skladieb„The Ballad of Bill Hubbard“Celý album je ohraničený bolestivým svedectvom Alfa Razzella, veterána bojov prvej a druhej svetovej vojny. Roger o tom hovorí:
Je to autentická nahrávka televízneho monológu. V tejto časti Razzell hovorí o tom ako našiel v neutrálnom pásme raneného Billa Hubbarda a ako ho tam musel nechať. Príbeh otvára scénu pre zvyšok albumu. Je kombináciou ľahkej melódie, zvukov a Alfovho stareckého hlasu v kontraste s drsnosťou až hororového príbehu. Hudba sa pomaly približuje do atmosféry, v pozadí počuť prepínanie kanálov televízora, ktoré sa zastaví pri tomto monológu, jemné improvizácie podfarbujú rozprávaný dej. „What God wants Part I“Gorila prepína televízor. Zo zmesi zvukov (prasce, vtáky, mraučanie mačky, vŕzganie otvárajúcej sa brány...) sa na poslucháča privalí krik más, ktoré skandujú, že „Čo boh chce, pomôže nám všetkým...“. V tomto prípade je bohom masmediálna mašinéria. Waters v piesni spieva o tom, že všetko čo tento boh chce je pozitívne aj negatívne. Boh je neutrálny, nepotrebuje sa držať žiadnych morálnych zásad.
Roger o tejto téme hovorí: V rozhovore pri uvádzaní albumu v USA s Jimmom Laddom k tejto skladbe Roger ešte dodáva: „Perfect Sense Part I“Tretia skladba albumu hovorí o tom, čo dostal praotec, ktorý začal túto cestu. Opica si sadla na hŕbu skál, držiac si dolámanú ruku. Odmieta sa učiť zo svojich predošlých chýb (Memory is a stranger, History is for fools), používa vieru na obhajobu svojich činov. Dôležité sú verše o tom, že viera oslobodzuje muža od zodpovednosti za jeho činy. Pieseň tiež poukazuje na zbytočnosť ostatných činov, pretože opustil rajské záhrady, ktoré chce zbytočne znova nájsť. „Perfect Sense Part II.“Po hudobnej stránke veľmi mäkká melódia predošlého singlu plynule prechádza do svojej druhej časti, ktorá je štvrtou skladbou albumu. Autor v skladbe Perfect Sense Part II poukazuje na to ako médiá presviedčajú ľudí aby robili to, čo ide proti ich radosti a logike. Ak sú vaše hodnoty nasmerované na peniaze, všetko má význam, ale aj opak je pravdou: ak sú vaše myšlienky o láske, spolupatričnosti a ľudskom cítení nemá význam vlastne nič iné. V piesni je poukázané na to, že v Prime Time televíznych správ sú vysielané čierne kroniky, v športe nie sú akcentované výkony, ale zárobky, agresivita a škandály. Dôvod využitia atmosféry zábavy publika na zápase NBA, podfarbený rozhovorom Marva Alberta o platoch športovcov, opisuje v rozhovore s Jimmom Laddom Roger takto:
„The Bravery Of Being Out Of Range“Nasledujúca skladba nadväzuje na tému predošlej. Hovorí o tom, ako médiá idealizujú vojnu. Verš „I looked over Jordan and what did I see“ je prevzatý z piesne „Sweing Low Sweet Chariot“, ktorá je o smrti. V tejto piesni je Jordán riekou, ktorou anjeli prichádzajú aby brali ľudí do raja. Táto myšlienka je potom využitá v časti, kde spevák pozerajúc cez hľadáčik zbrane (... through the range finder...) zazrie rieku Jordán. Zvyšok piesne je znovu o tom, že vojna je prezentovaná ako hra, ako jedna z mnohých foriem televíznej zábavy. „Late Home Tonight, Part I“Pieseň je o pohľade vojaka ako osoby, ktorá vlastne ani nevidí, akú katastrofu spôsobila. Vojak v lietadle je mimo ľudí, ktorých vraždí. Má pocit nevinnosti, on iba urobil, čo mu kázali. Manželka v Oxofordshire stojí pri okne a čaká na manžela, ktorý vlastne nerobí nič hrozné, je vojak a chodí lietať. Na nič sa nepýta iba plní rozkazy, lieta a lieta, lieta... Roger o tejto téme hovorí:
„Late Home Tonight, Part II“Druhá časť skladby sa zaoberá stavom, v akom sa vojak vráti. Cíti sa byť hrdinom. Ľudia uznávajú iba estetickú, alebo zábavnú hodnotu jeho práce, nie bolesť detí alebo ich nespravodlivú smrť. Akoby šlo o iba virtuálnu počítačovú hru... „Too Much Rope“Skladba ukazuje na význam tolerancie nenásytnosti, kriminality a ochoty byť spokojný so životom pokiaľ máme „chlieb a hry“. Médiá nás obhajobou chamtivosti a kriminality držia v pasivite. V prvých šiestich veršoch skladby sú obrazy o naháňaní sa za zlatom, falošného priateľstva založeného na peniazoch. Verš: "Každý človek má svoju cenu, Bob/A tvoja je pekne nízka" ...sú slová, ktoré poukazujú na to, že pevnosť priateľstva môžu prekonať peniaze, a že jednotlivé vzťahy a zásady si nevyžadujú až také veľké množstvo peňazí na prekonanie. Niekde sa uvádza sa aj to, že týmto veršom Roger Waters cynicky naráža na svoju niekdajšiu skúsenosť s producentom Bobom Ezrinom, keď sa Ezrin podujal v čase „vojny floydov“ produkovať súčasne album „A Momentary Lapse of Reason“ (bez vedomia Watersa) a Watersov album „Radio K. A. O. S.“. Waters sa vyjadruje o tejto pasáži v tom zmysle, že pôvodný text bol Každý človek má svoju cenu, priatelia moji... len pri nahrávaní vraj iba zo žartu nahradil slovo “priatelia” menom “Bob”, mysliac pritom na Boba Dylana. Patovi Leonardovi sa táto verzia tak zapáčila, že trval na tom aby to takto zostalo. V texte možno nájsť aj narážku na to, že život bežného jednotlivca je pre verejné médiá nezaujímavý. Ironicky a podobne ako v skladbe Perfect Sense slovami "História je pre hlupákov" naráža na paradox toho, že Židia ako obete holocaustu v súčasnosti systematicky utláčajú Palestínčanov. V texte sú narážky na nekončiace sklony ľudstva bažiť po väčšom a väčšom luxuse a moci, o vražedných následkoch vojen na ďalšie generácie. „What God Wants, Part II“Skladba začína hlasom sfanatizovaného televízneho kazateľa, ktorý postupne prechádza do témy prvej časti tejto piesne zo začiatku albumu: To, čo masmediálny boh chce je skôr zlo ako dobro. „What God Wants, Part III“V tejto hudobne odlišnej časti skladby vyjadruje autor svoju nádej, že ľudský druh raz unikne z pod vplyvu médií, chorobnej nenásytnosti, chamtivosti, západnej civilizácie, uvedomí si dôsledky ich negatívneho pôsobenia. „Watching TV“Opica prepína, ozývajú sa hlasy, dialógy v pozadí, hrá španielska gitara, Waters párkrát zdôrazní, že pozeráme televízor, zarapká samopal a v štýle country nám zaspieva o čínskom dievčati. Opisuje fiktívnu postavu čínskeho dievčaťa, študentky filozofie, z bežnej čínskej rodiny, ktorej členovia prešli počas novodobej čínskej histórie všetkými revolučnými premenami krajiny. Videli sme ju v televízore. Mala žiarivé vlasy, perfektné prsia, veľké nádeje, mandľové oči, žlté stehná... je rozdielna ako ostatní, správa sa ako keby bola každého sestra, je jedna z 50 miliónov, ktorí nám dokážu pomôcť nájsť cestu k slobode, lebo sme ich videli v televízii ako zomreli počas demonštrácie na námestí Tiananmen... K tejto téme sa Waters v rozhovore s Jimmom Laddom vyjadruje takto:
„Three Wishes“Mysticky znejúci ženský monológ v úvode... Potom nasledujú tri želania, ktoré vyslovuje muž príliš neskoro oproti času kedy by ich potreboval splniť. „It's a Miracle“Klavírne dielo s chorálmi a ukľudňujúcim spevom. O tom, čo všetko by mohlo byť zázrakom. Od toho, že by v jednej chvíli ožilo mŕtve more, že medzi Tigrisom a Eufratom by bolo rekreačné stredisko, kde by v bermudách oblečení rekreanti hrali rôzne druhy športu... Brazílčania by sa začali venovať sadeniu stromov..., doktor na Manhattane by zadarmo zachránil pacientov život, zázrak by bol, keby sme mali všetko a keby sme mali na výber... „Amused To Death“Roger aj v poslednej skladbe albumu poukazuje na to, že priveľa pasívnej zábavy zabíja ľudskú dušu. Takýto život je podľa autora prázdny, neexistuje vlastný názor - iba zábava. Kultúra sa mení na iný druh spotreby. Ľudstvo sa mení na iný druh: Nemá slzy pre plač, opustil ho cit, je to druh, ktorý sa baví na smrti…. Pieseň končí časťou monológu Alfa Razzella: Umiestnenie v rebríčkochAlbum – UK
Album – Billboard (Severná Amerika)
Singly – Billboard (Severná Amerika)
Externé odkazy |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
