Alvar Aalto
Hugo Alvar Henrik Aalto (* 3. február 1898, Kuortane, Fínsko – † 11. máj 1976, Helsinki, Fínsko) bol fínsky architekt[1] a dizajnér, predstaviteľ neoklasicizmu a modernej architektúry, ktorý využíval tradície a prirodzený materiál. Okrem architektúry sa venoval dizajnu nábytku, textilu a skla. Jeho tvorba mala výrazný vplyv na modernú architektúru.[2] Považuje sa za priekopníka tzv. škandinávskeho nábytkárskeho štýlu.[1] Životopis![]() V rokoch 1927 až 1931 pôsobil v Turku. Spoločne s Erikom Bryggmanom navrhol dizajn pre oslavy 700. výročia mesta (Turku Fair). K ďalším jeho prácam z tohoto obdobia patrí knižnica vo Vyborgu (v tom čase fínskom Viipuri), budova novín Turun Sanomat a sanatórium v Paimio (1928).[3] V roku 1931 sa presťahoval do Helsínk, kde sa o 4 roky neskôr stal spoluzakladateľom svetoznámej nábytkárskej firmy Artek. V tomto období navrhol napríklad pavilóny na svetových výstavách v Paríži a New Yorku, továreň na spracovanie celulózy v Sunile, vilu Mairea v Noormarkku a ďalšie.[3] Od roku 1940 žil v USA.[1] ![]() Po 2.svetovej vojne pokračoval v tvorbe: Penzijný ústav z roku 1952, obytný dom na berlínskej výstave (1955), Maison Carre v Bazoches (Francúzsko, 1956) a ďalšie. Vrcholom jeho tvorivej aktivity bol návrh nového centra Helsínk a kongresové centrum Finlandia v Helsinkách (1973).[3] Ďalšia architektonická tvorba
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia