Aldebaran

Aldebaran A / B

Aldebaran
Pozorovacie dáta Epocha J2000.0
Súhvezdie	Býk
Rektascenzia	04^h 35^m 55,239^s
Deklinácia	16° 30′ 33,49″Súradnice: 04^h 35^m 55^s; 16° 30′ 33″
Zdanlivá magnitúda (V)	0,85-0,95[2] / 13,50
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ	K5III[1] / M2V
U-B farebný index	1,90 / ?
B-V farebný index	1,54 / ?
R-I farebný index	-
Typ premennosti	LB[2] / ?
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)	+54,26 ±0,03[1] km/s
Vlastný pohyb (μ)	RA: 62,78 ±0,89[1] mas/r Dek.: −189,35 ±0,58[1] mas/r
Paralaxa (π)	50.09 ± 0.95 mas
Vzdialenosť	65 ± 1 ly (20 ± 0.4 pc)
Absolútna magnitúda (MV)	−0,63 / 11,98
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť	2,5 / 0,15 M☉
Polomer	25 / 0,04 R☉
Svietivosť	150 / 0,00014 L☉
Teplota	4 100 / 3 050 K
Metalicita	70% Slnka / ?
Rotácia
Vek	rokov
Iné označenia
α Tauri, Parilicium, Cor Tauri, Paliliya, 87 Tauri, Gl 171.1A/B, GJ 9159 A/B, HR 1457, BD +16°629 A/B, HD 29139, GCTP 1014.00, LTT 11462, SAO 94027, FK5 168, GC 5605, ADS 3321 A/B, CCDM 04359+1631, Wo 9159 A/B, HIP 21421.
Databázové referencie
SIMBAD	dáta
Astronomický portál  Hviezdny portál

Aldebaran alebo Býčie oko (α Tau / alpha Tauri) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Býk[3] a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej hviezdnej oblohe. Meno pochádza z arabského الدبران („al-dabarān“), čo znamená „ten ktorý nasleduje“, pretože po svojej ceste na oblohe akoby sledoval Plejády. Je viditeľný v našich (slovenských) zemepisných šírkach od októbra do marca.

Porovnanie veľkosti Aldebaranu so Slnkom

Aldebaran je dvojhviezda. Už voľným okom sa dá pozorovať jeho nápadná oranžová farba, pretože hlavná zložka je červeným, resp. oranžovým obrom. Hlavná zložka A, červený (v niektorých zdrojoch sa uvádza oranžový) obor so 45-násobne väčším priemerom ako Slnko,[3] má zdanlivú jasnosť 0,85^m, povrchovú teplotu 4 100 K a patrí do spektrálneho typu K5, do triedy svietivosti III. Vedľajšia zložka dvojhviezdy B je na oblohe vzdialená od A 31 ", má zdanlivú jasnosť 13,5^m a patrí do spektrálneho typu M2. Aldebaran tvorí jednu zo štyroch kráľovských hviezd (Aledebaran, Antares, Fomalhaut, Regulus), podľa ktorých ľudia kedysi delili rok na štyri ročné obdobia.[3] Hviezda Aldebaran sa dá na nočnej oblohe veľmi ľahko nájsť. Čiastočne preto, že je pomerne jasná, a čiastočne vďaka jej zvláštnemu vzťahu k jednému z najpozoruhodnejších útvarov na oblohe. Ak pozorovateľ predĺži myslenú čiaru, ktorú tvoria tri hviezdy Orionovho pásu smerom doprava (na južnej pologuli doľava), prvá jasná hviezda, ktorú na tejto čiare nájde, je Aldebaran.

Smerom k hviezde Aldebaran letí sonda Pioneer 10 rýchlosťou 12,24 km/s. V jeseni roku 2022 bola táto sonda od Zeme vzdialená 132 au.[3] Aldebaran je od Zeme vzdialený asi 65 svetelných rokov, takže sonda k nemu doletí asi za 2 milióny rokov.

Aldebaran leží na ľavom vrchole akéhosi veľkého ležatého V, ktoré okrem neho tvorí ešte niekoľko oveľa slabších hviezd. Táto skupina hviezd je otvorená hviezdokopa Hyády. Fyzicky k nej však nepatrí, pretože je k nám asi o 100 ly bližšie ako hviezdy Hyád.[3]

Astrológmi je Aldebaran považovaný za šťastnú hviezdu, spojenú s bohatstvom a uznaním.

Referencie

1. V* alf Tau -- Variable Star [online]. Centre de Données astronomiques de Strasbourg, [cit. 2009-12-16]. Dostupné online.
2. Query= alf Tau [online]. Centre de Données astronomiques de Strasbourg, [cit. 2009-12-16]. Dostupné online.
3. PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Býk, s. 401 – 402.