Alžbeta Göllnerová-Gwerková
![]() Alžbeta Göllnerová-Gwerková, rod. Göllnerová (* 19. október 1905, Čierny Balog – † 18. december 1944, Banská Bystrica-Kremnička)[1] bola slovenská literárna historička, prekladateľka.[1] Rodina
ŽivotopisV rokoch 1917 – 1919 študovala na obchodnej škole, 1919 – 1925 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925 – 1930 češtinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Absolvovala študijný pobyt na Sorbonne v Paríži a v Kluži. Pôsobila ako učiteľka v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote, na maďarskom učiteľskom ústave v Bratislave, 1939 – 1944 na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Iniciátorka a priekopníčka modernej slovenskej hungaristiky. Vedecky pracovala aj v oblasti historiografie, sústredila sa na obdobie starších slovenských dejín v období reformácie. Neskôr sa zamerala na problematiku maďarskej literatúry 19. a 20. storočia. Spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch, v rukopisoch zanechala monografie o E. M. Šoltésovej a teoretickú prácu o románe. Členka redakčného kruhu literárnych časopisov Prúdy (1932 – 1938) a Služba (1937 – 1938).[1] Aktivistka a funkcionárka spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka, v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Zborník Žena novej doby však Živena odmietla vydať.[2] Ako 30 ročná sa vydala za slovenského maliara Edmunda Gwerka. S manželom žili od roku 1937 v Banskej Štiavnici v jeho vile, kde po nej pomenovali ulicu (vila je teraz na ulici Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej 12).[3][4] Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola účastníčkou SNP. Dňa 10. novembra 1944 bola zatknutá nacistami v Banskej Bystrici. Napokon bola popravená nacistami spolu s ďalšími väzňami z Banskej Bystrice ranou do tyla v protitankových zákopoch pri Banskej Bystrici-Kremničke (masaker v Kremničke). V bratislavskej Petržalke a v Banskej Štiavnici je na jej počesť pomenovaná ulica. Referencie
Literatúra
Eterné odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia