Aktinobaktérie
Aktinobaktérie[2] (lat. Actinobacteria, Actinobacteriota, Actinobacteraeota, Actinomycetota[3]; staršie: aktinomycéty a príbuzné organizmy) sú kmeň baktérií. Väčšinou sú grampozitívne. Môžu byť suchozemské alebo vodné[4]. Do kmeňa aktinobaktérie patria napríklad aktinomycéty (Actinomycetales). Actinobacteria je v niektorých systémoch aj názov jednej z tried kmeňa aktinobaktérie, ktorá sa inde volá Actinomycetia - pozri v kapitole Systematika. V niektorých starších systémoch kmeň Actinobacteria zahŕňal len jednu triedu Actinobacteria - pozri v kapitole Systematika. CharakteristikaPre ľudí majú aktinobaktérie veľký hospodársky význam, pretože poľnohospodárstvo a lesníctvo sú závislé od ich úlohy v pôdnom systéme. V pôde pomáhajú rozkladať organické látky mŕtvych organizmov, takže molekuly môžu byť znovu prijímané rastlinami. Zatiaľ čo túto úlohu zohrávajú aj huby, aktinobaktérie sú oveľa menšie a pravdepodobne nezaberajú rovnakú ekologickú niku. V tejto úlohe kolónie baktérií často vytvárajú rozsiahle pseudomycélium, podobne ako huby (mycélium), a názov dôležitého radu aktinomycéty, odráža skutočnosť, že sa dlho predpokladalo, že ide o huby. Niektoré pôdne aktinobaktérie (napr. rod Frankia) žijú symbioticky na koreňoch rastlín v pôde, fixujú pre rastliny dusík výmenou za prístup k niektorým rastlinným sacharidom. Iné druhy, ako napríklad mnoho druhov rodu Mycobacterium, sú dôležitými patogénmi. Okrem ich významu v pôde, nie sú aktinobaktérii veľmi preskúmané. Hoci sa v súčasnosti chápu predovšetkým ako pôdne baktérie, môžu byť hojnejšie v sladkých vodách.[5] Aktinobaktérie sú jedným z dominantných kmeňov baktérií a obsahujú jeden z najpočetnejších bakteriálnych rodov, Streptomyces.[6] Streptomyces a iné aktinobaktérie sú hlavnými prispievateľmi k biologickému pufrovaniu pôdy (udržiavajú konštantné pH).[7] Sú tiež zdrojom mnohých antibiotík (β-laktámy, tetracyklíny, makrolidy, aminoglykosidy alebo glykopeptidy)[8]. Rod Bifidobacterium je najbežnejšou baktériou v mikrobióme ľudských dojčiat.[9] Hoci dospelí majú menej bifidobaktérií, črevné bifidobaktérie pomáhajú udržiavať črevný epitel a redukujú lipopolysacharidy v čreve.[10] Hoci niektoré z najväčších a najkomplexnejších bakteriálnych buniek patria medzi aktinobaktérie, skupina morských aktinobaktérii bola opísaná ako najmenšie voľne žijúce bunky.[11] O niektorých sibírskych alebo antarktických aktinobaktériách sa hovorí, že sú najstarším žijúcim organizmom na Zemi, ktorý zamrzol v permafroste asi pred pol miliónom rokov.[12][13] Symptómy života boli detegované uvoľňovaním oxidu uhličitého zo vzoriek permafrostu starého do 640 tisíc rokov.[14] Systematikakmeň aktinobaktérie (Actinobacteria/ Actinobacteriota/ Actinomycetota) [=staršie: trieda Actinobacteria v širšom zmysle]:
Ako vidno, kým dnes sa obyčajne kmeň Actinobacteria delí na triedy, v niektorých starších systémoch (Bergey's Manual 2004) zahŕňal tento kmeň len jednu triedu Actinobacteria, ktorá sa ďalej delila na podtriedy (zodpovedajúce dnešným triedam), prípadne priamo na rady - porov. aj systematiku uvedenú v dolnej časti článku baktérie. Staršie sa do kmeňa aktinobaktérie zaraďoval aj rod Sphaerobacter (ako samostatná monotypická podtrieda Sphaerobacteridae), ktorý bol v roku 2004 preradený do susedstva rodu Thermomicrobium (dnes zaraďovaného do kmeňa Chloroflexota). Zdroje tejto kapitoly:[15][16][17][2][18] Referencie
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Actinomycetota na anglickej Wikipédii. – Prekladom vznikla kapitola Charakteristika. Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia