|
Akira Jošino
 Akira Jošino (jap. 吉野 彰 – Jošino Akira; * 30. január 1948, Suita, Japonsko) je japonský chemik a profesor. Vytvoril prvé bezpečné produkovateľné lítiovo-iónové akumulátory,[1] ktoré sa aktuálne používajú v mobilných telefónoch a laptopoch. V roku 2019 získal Nobelovu cenu za chémiu[2] spolu s M. Stanleym Whittinghamom a Johnom B. Goodenoughom za vývoj lítiovo-iónových batérií. ŽivotopisNarodil sa v meste Suita v prefektúre Osaka[3] Maturoval na Kitano High School v rodnej Osake v roku 1966,[4] v roku 1970 získal titul B.S. a v roku 1972 titul M.S., oba z petrochémie na Kjótskej univerzite, a potom získal doktorát z inžinierstva na Osackej univerzite v roku 2005.[5][6] Na vysokej škole navštevoval prednášk& Keniči Fukuia, ktorý sa neskôr stal prvým ázijským laureátom Nobelovej ceny za chémiu.[7] KariéraCelú svoju neakademickú kariéru pôsobil v Asahi Kasei Corporation.[8], kde začal pracovať hneď po získaní magisterského titulu v roku 1972.[9] V roku 1982 začal pracovať v Kawasaki Laboratory a bol povýšený na manažéra vývoja produktov pre iónové akumulátory v roku 1992.[9] V roku 1994 sa stal manažérom technického vývoja pre manufaktúru A&T Battery Corp.,[9] spoločnej spoločnosti firiem Asahi Kasei a Toshiba. V roku 2005 sa v Asahi Kasei stal hlavným vedúcim vlastného laboratória.[9] Od roku 2017 je profesorom na Meijo University.[9] Výskum V 80. rokoch 20. storočia začal skúmať dobíjateľné batérie (akumulátory) s použitím polyacetylénu.[9][10] Polyacetylén je polymér, ktorý vedie elektrický prúd, čo zistil Hideki Širakawa, ktorý za tento objav získal v roku 2000 Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1983 vytvoril prototyp akumulátoru s použitím oxidu lítnokobaltitého (LiCoO2), ktorý v roku 1979 objavili Godshall a kolektív na Stanford University[11][12][13] a John B. Goodenough a Koiči Mizušima na University of Oxford ako katódy a polyacetylénu ako anódy.[9] Tento prototyp, v ktorom materiál anódy neobsahuje žiadne lítium a ióny lítia sa presúvajú z katódy vyrobenej z LiCoO2 na anódu počas nabíjania, bol priamym prekurzorom moderných lítiovo-iónových akumulátorov.[9] Polyacetylén mal veľmi nízku hustotu, čo znamenalo, že vysoká kapacita vyžadovala veľký objem akumulátora, a takisto mal problém s nestabilitou, takže ho Jočino nahradil za uhlíkový materiál na výboru anódy a v roku 1985 vyrobil prvý prototyp lítiovo-iónových akumulátorov a získal na ne patent.[9][14] To bol zrod Li-ion akumulátorov, ktoré sa dnes používajú.[9] Táto konfigurácia akumulátorov bola v roku 1991 komercializovaná firmou Sony a v roku 1992 firmou A&T Battery.[15] Jošino popísal problémy a históriu procesu tohto vynálezu v kapitole knihy v roku 2014.[16] Jošino zistil, že uhlíkový materiál s konkrétnou kryštálovou štruktúrou bol vhodný ako materiál na výrobu anódy[17] a tento materiál sa používal v prvej generácií komerčne predávaných Li-ion akumulátoroch. Jošino vyvinul zberač prúdu z hliníkovej fólie,[18] ktorý tvoril pasivačnú vrstvu, aby bolo možné použiť vysoké napätie za nízku cenu, a vyvinul funkčnú membránu separátora.[19] Štruktúra Li-ion článkov, zavinutá do špirály, bola vyvinutá, aby Jošino vytvoril veľký povrch elektródy a umožnil prechod veľkého prúdu napriek nízkej vodivosti organického elektrolytu.[9] V roku 1986 zadal Jošino výrobcovi, aby vytvoril prvú sadu prototypov Li-ion akumulátorov.[9] Na základe skúšok bezpečnosti týchto prototypov potom ministerstvo dopravy USA vydalo správu v ktorej bolo uvedené, že tieto akumulátory boli odlišné od kovových lítiových akumulátorov. Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Akira Yoshino na anglickej Wikipédii. |
||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
