|
Aero L-159 Alca
  _(6437228061).jpg)  Aero L-159 ALCA (Advanced Light Combat Aircraft) je jednomiestne ľahké bojové lietadlo, určené primárne na podporu pozemných vojsk a sekundárne na prieskum. V obmedzenej miere je schopné viesť vzdušný boj proti vrtuľníkom, bezpilotným prostriedkom, ľahkým bojovým a transportným lietadlám. Dvojmiestne verzie L-159T1 a L-159B sú určené hlavne na výcvik pilotov, ale môžu byť použité aj na plnenie bojových úloh. Vznik a vývojPri vývoji lietadla vychádzali konštruktéri zo skúseností s predchádzajúcimi modelmi L-39 Albatros a L-39MS / L-59 Super albatros. Návrhové štúdie lietadla L-159 sa začali v roku 1992 a samotný vývoj bol zahájený v roku 1994. V apríli 1995 sa česká vláda zaviazala pokryť 25 % nákladov na vývoj a zakúpiť 72 lietadiel. Táto objednávka vo výške 708 miliónov amerických dolárov bola podpísaná v júli 1997. Dňa 12. júna 1997 bol slávnostne predstavený prototyp stroja a 2. augusta toho istého roka sa konal prvý let. Počas prvého päťdesiat minútového letu dosiahlo lietadlo rýchlosť 670 km/h a výšku 5 000 m. Prvý prototyp L-159 bol v dvojmiestnom prevedení, druhý už spĺňal požiadavku armády na jednomiestny stroj a stal sa predlohou pre sériovú výrobu. Jednomiestna verzia ALCA vzlietla prvýkrát 18. augusta 1998 a verejnosti bola predstavená na leteckom dni CIAF 29. augusta 1998 v Hradci Králové. Dňa 10. apríla 2000 boli na leteckej základni v Čáslavi odovzdané armáde prvé 2 sériové kusy L-159A pre účely vojskových skúšok. Preberacie konanie bolo ukončené 29. decembra 2000 a lietadlá boli oficiálne zaradené do výzbroje[1]. Do konca roka 2003 bolo českému letectvu dodaných všetkých 72 lietadiel L-159A. V roku 2001 bola zahájená stavba dvojmiestnej verzie L-159B, určenej na export. Lietadlo absolvovalo svoj prvý let 1. júna 2002 a po úspešnom absolvovaní letových skúšok bolo propagované vo viacerých krajinách. Napriek záujmu mnohých zahraničných armád nebol doteraz žiaden stroj v tomto prevedení objednaný a v prevádzke naďalej zostáva jediný prototyp. V júni 2006 podpísalo Ministerstvo obrany ČR so spoločnosťou Aero Vodochody zmluvu o prebudovaní štyroch lietadiel L-159A na dvojmiestnu verziu L-159T1. Prvé takto upravené lietadlo vzlietlo 8. marca 2007 a všetky štyri varianty L-159T1 boli českej armáde dodané v novembri 2007[2]. KonštrukciaDrakKonštrukcia lietadla vychádza z typu L-59, pričom krídla boli zosilnené a získali tretí pár závesníkov. Predná časť trupu bola predĺžená a rozšírená, aby sa do nej dal umiestniť rádiolokátor s rozmermi 560 x 370 mm. L-159 je dolnoplošník s priamym lichobežníkovým krídlom. Životnosť draku stroja je 12 000 letových hodín alebo 30 rokov prevádzky. Podvozok spolu s robustnou konštrukciou draku umožňujú L-159 pristávať a vzlietať aj z nespevnených plôch. V lietadlách L-159T1 a L-159B došlo k istým konštrukčným úpravám, aby sa získalo miesto pre ďalšieho člena posádky, avšak pri každej verzii sa s tým vývojári vysporiadali inak. Z nosa L-159T1 bol odstránený palubný radar a namiesto neho tam premiestnili zariadenia, ktoré sa pôvodne nachádzali za pilotom. Takýmto spôsobom získali konštruktéri priestor pre inštruktora.[3] Verzia L-159B získala priestor pre druhého člena posádky na úkor jednej palivovej nádrže, čím sa skrátil maximálny dolet na 2 360 km. Ďalším výrazným rozdielom medzi L-159B a jednomiestnou verziou je nadstavec na tankovanie, ktorý sa nachádza v pravej prednej časti trupu lietadla. Kabína pilotaPilot lietadla sedí v ľahko opancierovanej kabíne na vystreľovacom sedadle českej výroby VS-2B, ktoré umožňuje katapultovanie v nulovej výške a pri nulovej rýchlosti. Kabína je pred nepriateľskou streľbou chránená zboku kompozitno-keramickým pancierovaním a zospodu pancierovou doskou. Letové údaje sú zobrazované na priehľadovom displeji (HUD) a na dvoch farebných multifunkčných LCD displejoch. V kabíne je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t.j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke. Riadenie lietadla je hydraulicko-mechanické. AvionikaV nose lietadla je umiestnený pulzný dopplerovský rádiolokátor FIAR Grifo-L s maximálnym dosahom 100 km, ktorý umožňuje vyhľadanie pozemných aj vzdušných cieľov. Pri vyhľadávaní vzdušných cieľov má radar päť režimov prevádzky a môže sledovať až osem cieľov súčasne. Pre vlastnú ochranu používa L-159 rádiolokačný výstražný systém Sky Guardian 200 RWR (Radar warning receiver) s pokrytím 360o, schopný detegovať hrozby zo zeme aj zo vzduchu s aktívnym, poloaktívnym a pasívnym radarovým navádzaním. Tento systém je prepojený s výmetnicami klamných cieľov Vinten Vicon 78, ktoré môžu odpaľovať v automatickom, poloautomatickom alebo manuálnom režime.[4] Lietadlo nie je vybavené žiadnym LWR (laser warning receiver) ako ochrana pred laserom navádzanou muníciou, či CIRCM (Common Infrared Countermeasures) [5] senzorom na detekciu odpálenia rakiet zem-vdzuch s infračerveným navádzaním ani CMWS (Common Missile Warning System)[6]. Navigáciu zabezpečuje inerciálny navigačný systém a satelitný systém GPS. Komunikačný systém pozostáva z palubného telefónu a dvojice VHF/UHF rádiostaníc. MotorO pohon lietadla sa stará dvojprúdový motor Honeywell F124-GA-100 s maximálnym ťahom 28 kN. Mierne upravená verzia tohto motora je použitá tiež v cvičnom lietadle Alenia Aermacchi M-346 Master. Do ôsmych vnútorných nádrží (šesť v trupe a dve na koncoch krídel) sa vojde takmer 2 000 litrov paliva. Ďalšie štyri prídavné palivové nádrže (dve po 525 l a dve po 350 l) môžu byť umiestnené na závesníkoch pod krídlami[7]. Varianty.jpg)
Používatelia
Špecifikácie Technické údaje
Výkony
Výzbroj
Referencie
Pozri aj |
||||||||||||||||||||||||
_in_flight_(1).jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
