Adventný veniecAdventný veniec je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu. Používa sa počas adventu a obdobne ako adventný kalendár slúži na symbolické odpočítavanie času do Vianoc.[1] Existuje viacero variánt adventného venca:
V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista a pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty.[1] Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období. Pôvod adventného venca nie je jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období trvajúcom od stredoveku do 16. storočia, príp. až do 19. storočia. Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickom pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Wichernov veniec pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviecí, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Veniec bol zavesený v Rauhes Haus, domove pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833. Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do 20. rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou u nemeckých rímskokatolíkov.[1] Zdroje
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia