|
Adam a Eva Adam a Eva boli podľa Knihy Genezis (Prvej knihy Mojžišovej) prví ľudia. O Adamovi a Eve sa hovorí v časti venovanej stvoreniu sveta a prvému hriechu; pozri aj Gn 1,1-3,24.[1][2]
Adam nie je vlastným menom prvého človeka, ale všeobecným označením. Až neskôr sa toto všeobecné označenie začalo používať aj ako vlastné meno.[chýba zdroj] Biblický príbeh_2.jpg) Keď Boh stvoril človeka (Adama), chcel pre neho nájsť vhodného pomocníka, a tak pred neho priviedol všetky zvieratá, ale zistil, že pomoc jemu rovná sa medzi nimi nenájde. Preto Adama uspal, zobral mu jedno rebro a z neho vytvoril ženu. Človek tak dostal pomoc sebe rovnú. Podľa Biblie usadil Boh Adama a Evu (tj. človeka a jeho ženu) do záhrady v Edene, kde žili spolu s Bohom. Avšak Adam s Evou sa dopustili prvotného hriechu a porušili Boží príkaz. Ich previnenie spočívalo v tom, že jedli z plodov stromov poznania dobra a zla, z ktorého ako jediného im bolo zakázané jesť. Bol to však had, (ktorý symbolizuje diabla), ktorý nahovoril Evu, aby jedla, a Eva nahovorila Adama. Za trest boli z rajskej záhrady vyhnaní a museli s námahou žiť z plodov zeme.[2]
Podľa Biblie Adam žil 930 rokov.
Adam a Eva v kresťanskej teológiiAdam a Eva stoja na začiatku stvorenia, teda aj na začiatku jeho pádu. Preto kresťanská teológia prirovnáva „prvého Adama“ k „druhému, novému Adamovi“. Starozákonný Adam je predobrazom Krista, opierajúc sa o skutky, ktoré majú univerzálny účinok: smrť / život. Kristus - druhý Adam je ten, ktorý zničí smrť a prinesie život. Kristus, rovnako ako Adam, je na počiatku nového stvorenia a obnovenia vzťahu s Bohom, ktorý Adam svojím hriechom stratil. Paralely:
Sviatok Adama a Evy sa v katolíckej cirkvi slávi 24. decembra. Adam a Eva v islamskej teológiiPodľa Koránu podľahol prvý človek Adam našepkávaniu diabla (Iblís) a ochutnal plody stromu nesmrteľnosti. Eva sa v texte nespomína a nie je považovaná za pramatku ľudstva.[2] Adam a Eva v umeníAdam a Eva sú jednou z najzobrazovanejších dvojíc vo výtvarnom umení už od raného kresťanstva, v stredoveku jednými z mála postáv, ktoré sa zobrazovali nahé. Objavujú sa v kontexte stvorenia, pod stromom poznania (často s hadom ponúkajúcim Eve jablko) a vyhnania z raja. Na základe starokresťanskej legendy o tom, že na mieste Adamovho hrobu stál neskôr Kristov kríž sa v scénach ukrižovania Krista často pri kríži zobrazuje Adamova lebka. K najznámejším a najvýznamnejším stvárneniam Adama a Evy patrí Michelangelova freska v Sixtínskej kaplnke a mozaika v Bazilike sv. Marka v Benátkach.[2] Referencie
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
