|
Žlté teliesko Žlté teliesko (lat. corpus luteum) je dočasná žľaza s vnútorným vylučovaním nachádzajúca sa v kôre vaječníkov. Bunky tohto telieska produkujú v luteálnej fáze menštruačného cyklu steroidné hormóny progesterón a estrogény.[1] U človeka dosahuje veľkosti 2–6 cm v priemere.[2] Jeho farba je daná vysokým obsahom luteínov, z ktorých sa vyrábajú steroidy.[3] Žlté teliesko vzniká už u primitívnych čeľustnatcov, ale nemá takú funkciu ako u človeka.[4] VznikVzniká z Graafovho folikulu po ovulácii. Vznik žltého telieska spôsobuje zvýšenie hladiny luteinizačného hormónu v krvi. Dôjde najmä k zväčšeniu granulóznych buniek okolo prasknutého folikulu, na stavbe žltého telieska sa však ďalej podieľajú aj rozmerovo menšie bunky theca interna. Žlté teliesko je prerastené vlásočnicami.[5] Ďalší osudAk nedôjde k oplodneniu, je životnosť žltého telieska len 10 – 14 dní. Produkcia progesterónu, ktorý má inhibičný účinok na produkciu luteinizačných hormónov, na ktorých je životnosť žltého telieska závislá, zapríčiňuje jeho apoptózu. Takáto forma žltého telieska sa označuje ako corpus luteum menstruationis. Po oplodnení je teliesko stimulované choriovým gonadotropínom, produkovaným trofoblastom embrya a neskôr placentou. Žlté teliesko sa tak udržuje po dobu 6 mesiacov a potom postupne zaniká. Progesterón je však vylučovaný do konca tehotenstva zo štádia telieska známeho ako corpus luteum graviditalis. Rovnako je produkovaný relaxín, polypeptidový hormón uľahčujúci pôrod. V oboch prípadoch žlté teliesko zaniká apoptózou a zvyšky sú pohltené makrofágmi. Odumreté teliesko sa mení na jazvu z hustého kolagenného väziva – corpus albicans. Nefunkčnosť žltého telieska vedie k vzniku ďalších ovulačných folikulov.[5] Referencie
Zdroj
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
