Štvrtý carihradský koncilŠtvrtý carihradský koncil alebo štvrtý konštantínopolský koncil bol cirkevný snem, ktorý sa konal v rokoch 869–870 (pre rímskokatolícku cirkev) alebo 879-880 (pre pravoslávnu cirkev). Pre rímskokatolícku cirkevRímskokatolícka cirkev uznáva ako Štvrtý konštantínopolský koncil snem, ktorý sa konal v rokoch 869–870 v Carihrade. Mal 25–102 účastníkov. Zvolal ho cisár Bazilius I. Macedónsky a predsedali mu legáti rímskeho pápeža Hadriána II. Bol na ňom odsúdený konštantínopolský patriarcha Fotios. Tento snem sa v rímskokatolíckej cirkvi berie ako Ôsmy všeobecný cirkevný snem. Pre pravoslávnu cirkevPravoslávna cirkev uznáva ako Štvrtý konštantínopolský koncil snem, ktorý sa konal v rokoch 879–880 v Carihrade. Výsledky predchádzajúceho snemu (869-870) boli zrušené a Fotios bol plne rehabilitovaný. V otázke cirkevnej jurisdikcie nad Bulharskom koncil rozhodol na osobitnom zasadaní, že bude pod zvrchovanosťou Konštantínopola. Na koncile boli prítomní aj legáti rímskeho pápeža Jána VIII., ktorí so závermi snemu súhlasili.[1] V pravosláví však tento snem nie je považovaný za ekumenický koncil. Referencie
Pozri aj
|
Portal di Ensiklopedia Dunia