|
Štefan Ilešházi
 Gróf Štefan XI. Ilešházi (maď. Illésházy István alebo aj Illyésházy István), (* 30. apríl 1762, Bratislava – 30. júl 1838, Baden pri Viedni) bol príslušník uhorského magnátskeho rodu Ilešháziovcov (maď. Illyésházy alebo Illésházy), pôvodom z Eliášoviec (okres Dunajská Streda). Bol posledným mužským príslušníkom rodu, ktorý ním vymrel. Celým menom (ako je uvedene v Matrike narodených): Stephanus Josephus Joannes Antonius Franciscus Baptista gróf Illyéshazy Jeho otcom bol Ján Baptista Ilešházi (1737 – 1799), trenčiansky a liptovský dedičný župan, matkou Sidónia Baťáňová (maď. Batthyány). Mal mladšieho brata Antona a tri sestry. Jeho manželkou bola grófka Terézia Barkóciová. Zomrel bez legitímnych potomkov. ŽivotŠtudoval na gymnáziu v Trnave a potom právo na univerzitách v Egri a Budíne. V roku 1792 bol menovaný za kráľovského komorníka, neskôr aj za tajného radcu (1801) a za kráľovského stolníka (1825). V roku 1797 pôsobil v armáde ako plukovník trenčiansko-liptovskej insurekcie (insurekčného vojska). V roku 1808 bol vyznamenaný rádom Zlatého rúna. Medzi rokmi 1790 – 1825 bol vyslancom na uhorskom sneme. Po smrti svojho otca Jánа Baptistу Ilešháziho prebral funkciu župana Trenčianskej a Liptovskej stolice. Funkcie župana sa formálne vzdal v roku 1822 na protest proti absolutistickej politike habsburského dvora vo Viedni (v odborných príručkách je jeho funkčné obdobie zaznamenané až do roku jeho smrti). Zaslúžil sa o rozvoj trenčianskoteplických kúpeľov, kde dal vybudovať štyri nové budovy. Kúpele sprístupnil širokej verejnosti a realizovali sa v nich aj kultúrne podujatia. Na svojom kaštieli v Dubnici nad Váhom dal v roku 1820 pristavať klasicistické krídlo, dal vystaval aj sakrálne stavby v Bánovciach nad Bebravou, Hornom Srní a Košeci. Taktiež finančne podporil výstavbu kostola sv. Štefana Uhorského vo Francovej Lhote na Morave.[1] Keďže sa postupne stále viac zadlžoval, rozpredával nehnuteľný majetok. Ponechal si iba rodové panstvo v Eliášovciach a kaštieľ v Rohovciach, kde strávil zvyšok života. V roku 1825 pomáhal zakladať Uhorskú akadémiu vied, od roku 1830 bol jej riadiacim členom. V rukopise zostali jeho početné práce právnického a cirkevno-historického charakteru. Literatúra
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
