V modrom štíte zo zeleného návršia medzi dvoma zlatými vyrastajúcimi prirodzenými stromami tryskajúci strieborný prameň.
Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 29. októbra 2005, č. OZ – 5/2005/B a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S – 352/2005. Erb bol schválený podľa odtlačku historickej pečate obce z 19. storočia.
Nový erb s prírodným motívom vyjadrujúci skutočnosť, že chotár obce je zalesnený a nachádzajú sa v ňom minerálne pramene.
Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (3/9), bielej (1,5/9), žltej (3/9) a modrej (1,5/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Literatúra: Heraldický register Slovenskej republiky VIII., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Matica slovenská 2009, str. 52 - 53.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Drevená zvonica, frament zbúraného dreveného chrámu sv. Michala archanjela z roku 1773. Stavba má polygonálny pôdorys, je obložená šindľom a ukončená barokovou helmicou s laternou. Bola poskladaná z fragmentov kostola okolo roku 1928.[4]
Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová eklektická stavba na pôdoryse gréckeho kríža s predstavanou vežou, z roku 1928. Stavba je inšpirovaná ukrajinským barokom. Interiér je zariadený inventárom pôvodného dreveného kostola. Nachádza sa tu ikonostas a bočné oltáre z druhej polovice 18. storočia. Stavbe dominuje centrálna hmota ukončená kupolou s nárožnými vežicami s malými kupolami. Fasády chrámu sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Portál má polkruhovú ústupkovú archivoltu inšpirovanú románskou architektúrou. Veža je v hornej časti oktogonálna, ukončená polkruhovými štítmi a kupolou.[5]
V obci sa nachádza niekoľko prameňov minerálnej vody.
Vojenské pohrebisko z prvej svetovej vojny, na miestnom cintoríne bolo v 17 hroboch pochovaných 19 vojakov, ktorí od septembra 1914 až do mája 1915 zahynuli v bojoch v šarišskoštiavnickom chotári. Medzi nebohými boli 10 ruskí a 3 rakúsko-uhorskí vojaci. Ostatky 6 vojakov nebolo možné identifikovať. Toto konštatoval v roku 1929 pri exhumácii veliteľ četníckej stanice v Kurimke Š. Jungmann. Medzi pochovanými vojakmi sú aj ostatky ruského cárskeho plukovníka V. Robakova, príslušníka 3. ruskej armády. Dnes už toto pohrebisko neexistuje.
Andrej Červeňák (* 1932 - † 2012), rusínsky literárny vedec, filológ, univerzitný profesor a spisovateľ (esejista). Za jeho hlavný prínos sa považuje rozpracovanie esteticko-antropologickej koncepcie literatúry.
DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
SLEPCOV, I.: Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str. 5
ŠUMICHRAST, Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť, In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.