Šafrán

O rode rastlín pozri šafran.
Šafrán
Základné informácie
Pôvod Československo
Žáner(-re) folk, folk-rock
Pôsobenie 1972 – 1978
Vydavateľstvá Supraphon, Šafrán 78
Súvisiace články Slnovrat
Bývalí členovia
Dagmar Andrtová-Voňková, Jan Burian, Jiří Dědeček, Zuzana Homolová, Jaroslav Hutka, Slávek Janoušek, Petr Kalandra, Petr Lutka, Vladimír Merta, Zuzana Michnová, Bohdan Mikolášek, Pepa Nos, Oskar Petr, Vlasta Třešňák, Vladimír Veit

Šafrán[pozn. 1] bolo neoficiálne združenie prevažne českých[pozn. 2] folkových pesničkárov v Československu, aktívne od roku 1972 približne do roku 1978.[1]

Jeho členmi boli (v abecednom poradí) Dagmar Andrtová-Voňková, Jan Burian, Jiří Dědeček, Zuzana Homolová, Jaroslav Hutka, Slávek Janoušek, Petr Kalandra, Petr Lutka, Vladimír Merta, Zuzana Michnová, Bohdan Mikolášek, Pepa Nos, Oskar Petr, Vlasta Třešňák, Vladimír Veit.[2][3] Koncerty pesničkárov združenia organizoval hudobný vydavateľ a manažér Jiří Pallas.

Šafrán sa odlišoval od československého undergroundu snahou o hľadanie možností verejného vystupovania (viacerí členovia vystúpili napr. na Koncertoch mladostiPezinku v rokoch 1976 a 77), čo underground vnímal ako pristupovanie na kompromisy s režimom – undergroundový pesničkár Svatopluk Karásek to napr. ironizoval veršom „V tom šíleným smutku, hraju si na Hutku". Iná interpretácia je, že nešlo o kompromisy, ale o vyhľadávanie a využívanie medzier vo vyhláškami „zošnurovanom“ československom kultúrnom priestore. Po podpise Charty 77 viacerými členmi združenia však začalo dochádzať k zbližovaniu oboch „táborov" navzájom, aj s intelektuálnym, filozofickým a literárnym disentom. V súvislosti s prenasledovaním signatárov Charty 77 v rámci akcie Asanácia boli Jaroslav Hutka, Vladimír Veit, Vlastimil Třešňák a Jiří Pallas donútení emigrovať z Československa a združenie po roku 1978 postupne prestalo ako celok vystupovať.[1][2]

Jiří Pallas s Jaroslavom Hutkom po svojej vynútenej emigrácii založili vo Švédsku vydavateľstvo Šafrán 78, v ktorom vydávali albumy pesničkárov, ktorým vtedajší komunistický režim v Československu neumožňoval vydávať ani koncertovať.[1] Okrem albumov členov združenia Šafrán a undergroundových hudobníkov (Svatopluk Karásek, Dáša Vokatá, DG 307) vydali viacero albumov Karla Kryla, prierezový album Zakázaní zpěváci druhé kultury (Marta Kubišová, Jaroslav Hutka, Vladimír Veit, Karel Soukup, Svatopluk Karásek, Vlasta Třešňák)[4]LP Havlovej jednoaktovky Audience, kde ako Vaněk vystupuje sám Václav Havel ako sládek Pavel Landovský.[5]

Združenie nahralo aj jednu spoločnú dlhohrajúcu platňu – rovnomenný sampler Šafrán. Album, na ktorého vydanie sa textárovi a producentovi Hynkovi Žalčíkovi podarilo presvedčiť vydavateľstvo Supraphon, bol nahraný 15. marca 1976 za účasti pozvaného obecenstva, následne vylisovaný a zabalený do obalu s Mertovou fotografiou Třešňákových detí a pripravený na distribúciu. Na základe udania sa o ňom však dozvedela Štátna bezpečnosť, ktorá nechala celý náklad zlikvidovať. Album bol následne v reedícii vydaný dodatočne v rokoch 1989 (LP) resp. 2011 (CD).[6]

Slovenskou obdobou bolo združenie Slnovrat, ktoré vzniklo v Bratislave v druhej polovici 70. rokov.

V novembri 2018 – januári 2019 prebehla na pôde Národnej knižnice ČR v pražskom Klementine výstava Od ucha k uchu alebo Fenomén Šafrán, venovaná združeniu.[7]

Poznámky

  1. Český názov rodu šafran a vzácneho korenia šafran siaty.
  2. S výnimkou slovenskej pesničkárky Zuzany Homolovej.

Referencie

  1. a b c ČTK. Hutka či Merta připomenou 50 let od vzniku sdružení Šafrán. Novinky.cz (Praha: Borgis : Seznam.cz), 2022-06-28. Dostupné online [cit. 2025-02-09].
  2. a b BALOGH, Alexander. Spolok voľne bežiacich koní. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-04-09. Dostupné online [cit. 2025-02-09]. ISSN 1335-4418.
  3. Šafrán. Kniha o sdružení písničkářů [online]. Bratislava: Artforum, [2008], [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
  4. ČERNÝ, Jiří. Zakázaní zpěváci druhé kultury [online]. Jaroslav Hutka, 1996, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
  5. Interview : Jaroslav Hutka. Západ : časopis pro Čechy a Slováky (Ottawa: Collegium Bohemicum), máj 1979, roč. 1, čís. 1, s. 12 – 14. Dostupné online.
  6. RAUVOLF, Josef. Písničkářský Šafrán po půlstoletí neuschl. Vyšlo album, které sešrotovala StB [online]. Praha: Česká televize, 2022-10-07, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
  7. Od ucha k uchu aneb Fenomén Šafrán [online]. Praha: Národní knihovna ČR, 2018, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.

Literatúra

  • HOUDA, Přemysl. Šafrán : kniha o sdružení písničkářů. 1. vyd. Praha : Galén, 2008. 463 s. ISBN 978-80-7262-539-0.
  • PALLAS, Jiří. Rodinné anabáze a Šafrán aneb Rukověť o Švédsku. Praha : Galén, 2022. 322 s. ISBN 978-80-7492-621-1.

Externé odkazy

 

Prefix: a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9

Portal di Ensiklopedia Dunia