Ču Si
Ču Si (čín. 朱熹, pchin-jin: Zhū Xī; * 18. október 1130, Jü-si, Čína – † 23. apríl 1200) bol čínsky filozof, predstaviteľ novokonfuciánskej školy dynastie Sung, zavŕšiteľ novokonfuciánskej scholastiky (akýsi čínsky Tomáš Akvinský alebo arabský al-Gazzálí). Do konfuciánstva začlenil budhistické a taoistické predstavy, vytváral komentáre ku konfuciánskym klasickým spisom a dal im metafyzický a filozofický základ.[1] Za prvotný považoval ideálny princíp li, za druhotný materiálny princíp čchi. Ideálna substancia li nemá formu, ani kvalitu, je nedostupná zmyslovému vnímaniu. V procese ustavičného striedania pohybu a pokoja vzniká päť praprvkov bytia: voda, oheň, drevo, kov, zem. Z ideálneho princípu li vyplýva vrodená povaha človeka. Základom spoločenského života musí byť prísne dodržiavanie etických a politických zásad konfuciánstva.[1] DieloNapísal vyše 70 prác, založil viac než 50 súkromných vyšších škôl a sám pre ne vyškolil niekoľko tisíc učiteľov.[2] Na rozdiel od novokonfuciovcov sa nesústredil len na Knihu premien. Spolu so svojimi žiakmi napísal obsiahle komentáre k Štyrom knihám („…predstavovali až do dvadsiateho storočia záväzný, povinný vzdelanecký kánon, ktorého znalosť bola podmienkou úspechu pri štátnych skúškach. Absolvovanie štátnych skúšok bolo zasa podmienkou akejkoľvek štátnej, byrokratickej či akademickej kariéry.“[3]), ktoré sú súčasťou deviatich klasických kníh konfucianizmu a slúžili ako základný text pre úradnícke skúšky v Číne až do roku 1905[4]. Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Zdroj |
Portal di Ensiklopedia Dunia