Čierťaž (prítok Zázrivky)

Súradnice: 49°16′38″S 19°09′24″V

Čierťaž
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Dolný Kubín
Obec	Zázrivá
Prameň	Kysucká vrchovina
- poloha	Zázrivá, Kysucké bradlá, Zázrivská brázda
- výška	732 m
- súradnice	49°17′11″S 19°08′50″V
Ústie	Zázrivka
- poloha	Zázrivá, Kysucké bradlá, Zázrivská brázda
- výška	594 m
- súradnice	49°16′38″S 19°09′24″V
Dĺžka	1,5 km
Rád toku	V.
Hydrologické poradie	4-21-04-070
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Čierťaž[1] je potok v juhozápadnej časti regiónu Orava v obci Zázrivá v okrese Dolný Kubín. Je to pravostranný prítok Zázrivky, ktorá ústi do Oravy; má dĺžku 1,5 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-04-070. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Kysucká vrchovina, geomorfologický podcelok Kysucké bradlá, geomorfologická časť Zázrivská brázda[2].

Prameň

Pramení v nadmorskej výške 732 m n. m. v pasienkovo-lesnom extraviláne v centrálnej časti územia obce Zázrivá v okrese Dolný Kubín v lokalite Zázrivské lazy, juhozápadne od vrchu Jedľovinka s nadmorskou výškou 904 m n. m., severovýchodne od vrchu Pálenica s nadmorskou výškou 856 m n. m. a západne od pasienka Čierťaž, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.

Opis toku

Tečie v krátkom úseku južným smerom lesným a lúčno-pasienkovým extravilánom, neskôr juhovýchodným smerom, obmýva severozápadné a juhozápadné svahy pasienka Čierťaž, v nadmorskej výške 627 m n. m. vteká do intravilánu obce Zázrivá, oboma brehmi obmýva cintorín, v nadmorskej výške 594 m n. m. ústi do Zázrivky ako jej pravostranný prítok. Nemá prítoky.[3][4][5] Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Kysucká vrchovina, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá, v geomorfologickej časti Zázrivská brázda[6].

Pôvod názvu

Názov vodného toku má pôvod v názve pasienka Čierťaž, situovaného nad ľavým brehom potoka. Názov pasienka bol bez zmeny prenesený na potok. Názov pasienka Čierťaž má pôvod v pôvodnom význame apelatíva čierťaž v stredovekej slovenčine pôda získaná vyklčovaním lesa, čo bol v stredoveku veľmi častý identifikačný prvok pri opise pozemkov, resp. pri opise priebehu ich hraníc v lesnom priestore. Apelatívum čierťaž získalo pozdejšie i posunutý význam a to hraničná čiara, hranica. Motivantom pomenovacieho procesu v čase pomenovania pasienka Čierťaž bol charakteristický výskyt čierťaží v priestore pomenúvaného geografického objektu. Klčovanie lesa bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Zo slovného základu apelatíva čierťaž bol v slovenskom stredovekom jazykovom prostredí utvorený jednoslovný nepredponový názov pasienka Čierťaž ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii; toto apelatívum je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby[7]; porovnaj aj hydronymá napr. Čierťaž, Čierťažský potok, Čierťažský potok, Čertižnianka.[8][9]

Hydronymum Čierťaž bolo štandardizované v roku 1994.

Referencie

1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-26).
2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-26].
3. Priebeh vodného toku Čierťaž (prítok Zázrivky) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] Archivované 2021-11-26 na Wayback Machine [cit. 2021-11-21].
4. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 27, 61, 107, 173. Bratislava 1976. 79-008-76.
5. Geografické názvy okresu Dolný Kubín A37. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1048/1994 z 18.4.1994. 105 s. S. 66, 73, 76, 80, 90. ISBN 80-85672-15-4.
6. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 110. 079-902-87 NVA.
7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 67,68,112,133,141.
8. Milan Majtán; Kazimierz Rymut. Hydronymia povodia Oravy. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006. 205 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 80-224-0906-5. S. 27.
9. Milan Majtán. Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 1, A-J. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991. 7 zv. (535 s.) ISBN 80-224-0228-1. S. 214, 215.