Ä

Ä je v poradí 3. písmeno slovenskej abecedy. Hláskuje sa ako široké e alebo a s dvomi bodkami/a s dvoma bodkami. Graficky sa značí ako písmeno A/a s dvomi bodkami (dierézou) a v slovenskom jazyku je to jediná samohláska, ktorá nemá dlhý ekvivalent. Tam, kde sa (zvlášť pri slovotvorbe) vyžaduje predĺženie, použije sa dvojhláska ia, napr. svätý → sviatok, mätiem → miasť, mäso → mias (tvar genitívu plurálu)… Vo vyššom štýle je riadna výslovnosť hlásky ä záväzná, v neutrálnom a nižšom štýle je nezvyčajná a hodnotí sa ako príznaková, nahrádza sa hláskou e (/ɛ/), prípadne a.[1]

Výskyt

Hláska ä sa môže vyskytovať iba po spoluhláskach b, m, p a v, napr. v týchto slovách (a ich tvarov):

• po spoluhláske b:
  • bábätko
  • holúbä
  • rýbä
  • žriebä
• po spoluhláske m:
  • mäkčeň
  • mäkký
  • mäso
  • mäta
  • pamäť
  • smäd
  • najmä
  • tvary slovesa miasť (mätiem, mätieš, mätie, mäť!…)
• po spoluhláske p:
  • opäť
  • päsť
  • päta
  • päť
  • rozopäť
  • späť
  • opätok
• po spoluhláske v:
  • deväť
  • hovädzie
  • nevädza
  • rukoväť
  • sôvä
  • svätý
  • väčší
  • vädnúť
  • záväzok
  • väzeň

V iných jazykoch

Toto písmeno sa nachádza napríklad v estónskej, fínskej, nemeckej, švédskej či turkménskej abecede. Vo väčšine jazykov označuje predné otvorenejšie samohlásky, najčastejšie /ɛ/ alebo /æ/.

Referencie

1. KRÁĽ, Ábel. Pravidlá slovenskej výslovnosti. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. 626 s. ISBN 80-08-00305-7. S. 54 – 55, 102 – 103.

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ä
• Wikislovník ponúka heslo ä