DC-8 Series 10 – maximálna hmotnosť stúpla zo 120 ton na 123 ton. Pôvodne nieslo označenie DC-8A ale po nástupe DC-8 series 30 bolo preznačené.
DC-8 series 20 – vysokovýkonné prúdové motory Pratt & Whitney JT4A-3 s ťahom 15,916 lbf (70,8 kN) zvýšili max. hmotnosť na 125 ton. Pôvodne nieslo označenie DC-8B, po nástupe DC-8 series 30 bolo preznačené.
DC-8 Series 31 – Určený pre medzikontinentálne lety, s motormi JT4A-9 s ťahom 16,906 lbf (75,2 kN) stúpla max. hmotnosť na 136 ton.
DC-8 series 32 – bol podobný, ale max. hmotnosť stúpla na 140 ton.
DC-8 series 33 – má prúdové motory JT4A-11 s ťahom 17,625 lbf (78,4 kN). Vztlakové klapky povoľovali uhol 1,5 stupňa čím sa zvýšila efektivita letu. Ďalej malo zosilnený podvozok a max. hmotnosť 143 ton.
DC-8 series 40 – boli veľmi podobné ako series 30, ale mali výkonnejšie dvojprúdové motory Rolls-Royce Conway s ťahom 17,625 lbf (78,4 kN). Pre vyššiu efektivitu letu – menej hluku a menej spalín. Síce boli série 40 dobré, predalo sa ich málo.
DC-8 series 41 a 42 – max. hmotnosť bola 140 alebo 143 ton.
DC-8 series 43 – nový dizajn krídel zvýšil dolet o 8 percent, max. hmotnosť o 3 tony a priemernú rýchlosť o 10 uzlov (19 km/h).
DC-8 series 50 – Veľa starších strojov bolo prestavaných na tento štandard.
DC-8 series 51, 52, 53 – všetky mali motory JT3D-1 s ťahom 17,108 lbf (76,1 kN) alebo JT3D-3B s ťahom 18,120 lbf (80,6 kN) s rôznymi max. hmotnosťami: 126, 138 a 142 ton.
DC-8 series 55 – opäť motor JT3D-3B z max. hmotnosťou 147 ton.
DC-8 Jet Trader – Douglas vyrobil novú nákladnú verziu DC-8 založenú na series 50.
DC-8 series 61 – bolo navrhnuté s veľkou kapacitou a stredným doletom. Malo rovnaké krídla a konštrukciu ako series 53 a zmenšený dolet pre zvýšenie kapacity. Celkom bolo predaných 88 kusov.
DC-8 series 63 – je posledný variant tejto série, ktorá sa začala používať v júni 1968. Bola to kombinácia dlhého trupu z verzie -61 a aerodynamických zdokonalení, zvýšenej palivovej kapacity, a motora JT3D-7 zo -62. Max. vzletová hmotnosť je 159 ton a dolet je 7 600 km. Bolo vyrobených 107 kusov a zhruba polovica bola určená pre prevážanie nákladu.
Douglas DC-8-73(F) spoločnosti Air Canada Cargo pristáva na letisku v Zürichu, máj 1985
Séria Super 70
DC-8 series 72, 73 – boli priamočiarymi nástupníkmi -62, -63, motory JT3D boli nahradené dvojprúdovými motormi CFM56-2 s ťahom 22,144 lbf (98,5 kN).
DC-8 series 71 – dosiahlo to isté, ale vyžadovalo podstatne viac modifikácií pretože -61 nemalo upravené krídla a premiestnené motory ako -62, -63. Max. vzletová hmotnosť bola rovnaká, ale bolo tu zmenšené užitočné zaťaženie, pretože motory boli trochu ťažšie.
